BRATISLAVA 16. júna (SITA) - Slovenská ústava neupravuje postup, ktorý má nasledovať po parlamentných voľbách. Ako pre agentúru SITA uviedol ústavný právnik Peter Orosz, túto otázku rieši politická prax, ako je to bežné vo väčšine európskych krajinách.
Podľa politickej praxe prezident poverí zostavením vlády osobu, u ktorej je predpoklad, že sa jej to podarí. Zväčša ide o predsedu strany, ktorá vo voľbách zvíťazila, skonštatoval Orosz. Ak by vládu táto osoba nezostavila, prezident môže poveriť aj niekoho iného. Žiadne lehoty však zákon ani Ústava SR neurčuje. Ústava len hovorí, že prezident zvolá ustanovujúcu schôdzu nového parlamentu tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak hlava štátu neurobí, národná rada sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení volebných výsledkov. Súčasná vláda podá po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu demisiu, svoju funkciu vykonáva, až kým sa nevytvorí nová vláda.
Keď sa poverenej osobe podarí zostaviť vládu, ponúkne jej návrh prezidentovi. Ten podľa ústavy vymenuje predsedu vlády ako aj ostatných jej členov a poverí ich riadením ministerstiev. Nová vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Prezident môže parlament rozpustiť, ak do šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválil jej programové vyhlásenie. V tomto prípade by mali podľa politickej praxe nasledovať nové
Zákon o voľbách presne určuje, kedy sa nové voľby musia vyhlásiť. Túto kompetenciu má predseda parlamentu a urobí tak, keď Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb. Nové voľby musí vyhlásiť do 30 dní od uverejnenia nálezu ÚS SR v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
