Paríž 16. júna (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda vydržal osem rokov na čele najskôr v prvom legislatívnom období dúhovej koalície a v druhom legislatívnom období s podporou koalície spočívajúcej na liberálnych a konzervatívnych silách. Robil rozsiahle reformy, aby priviedol krajinu do Európskej únie a NATO, píše v dnešnom čísle denník Le Figaro.
Stredoľavicová strana Smer pod vedením ambiciózneho právnika Roberta Fica, sľubujúceho väčšiu sociálnu spravodlivosť, je favoritom sobotných predčasných parlamentných volieb, konštatuje autorka článku.
Avšak vzhľadom na volebný systém, aj keď sa so svojimi kandidátmi skutočne stane víťazom, nebude môcť získať v parlamente väčšinu kresiel. Bude treba nájsť koaličných partnerov, pristúpiť na kompromisy: s kresťanskými demokratmi, nacionalistami, so Stranou maďarskej koalície, s centristami, a prečo nie aj s liberálmi, pokračuje denník.
Každý má svoje vrtochy a alergie, či už osobné alebo kolektívne, avšak programy nie sú v hlavných oblastiach diametrálne rozdielne, podotýka Le Figaro.
Všetky scenáre sú kombinovateľné. Dokonca aj tí, čo dnes stoja proti sebe, by sa mohli zajtra ocitnúť v tom istom záprahu, aby viedli mladý slovenský štát.
Slovensko už nie je pod dominanciou nijakej ríše alebo totalitného režimu, už nie je zviazané so svojím českým susedom v spoločnom štáte. Slovensko je suverénne, ale - neznáme. Usiluje sa, aby si zaslúžilo, okrem svojho miesta v srdci Európy, aj slávu v Európskej únii, do ktorej vstúpilo v máji 2004, pokračuje francúzsky denník.
Slovensko si však aj kladie otázky: o svojej zodpovednosti, o svojom výbere pred voľbami. Slováci nie sú naivní, vedia, že nedostanú všetko zadarmo. Avšak už začínajú byť unavení z čakania.
Slováci by boli radšej, keby bohatstvo krajiny nedržala v rukách "hŕstka ľudí, na ktorých všetci ostatní pracujú". Boli by radšej, keby lekári, profesori či zdravotné sestry nemuseli chodiť pracovať do zahraničia, len aby si zarobili o niečo viac ako pár stoviek eur mesačne.
Slováci by boli radšej, keby sa rozdiely medzi hlavným mestom Bratislava a ostatnými časťami krajiny ďalej neprehlbovali. Avšak zároveň s hrdosťou počúvajú, keď ich krajinu medzinárodné finančné inštitúcie ospevujú ako "tigra spod Tatier" a väčšina obyvateľov krajiny je stále presvedčená, že vykonané reformy boli "nevyhnutné".
Už nechcú, aby Slovensko bolo ponižované a označované za "čiernu ovcu". Ale za tigra. Aj keď cena, ktorú treba za to zaplatiť, sa dnes zdá byť vysoká, uzatvára Le Figaro.
