Automobilový priemysel by sa na niekoľko rokov mal stať hnacím motorom slovenskej ekonomiky. Ekonómovia však odporúčajú, že v nasledujúcich rokoch sa treba zároveň pozerať po investíciách s vyššou pridanou hodnotou. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Dnešné voľby zastihli slovenskú ekonomiku v čase, keď rastie najrýchlejšie z ekonomík krajín V4. V uplynulých štyroch rokoch rástli aj reálne platy, hoci mierne. Rýchlejšie sa zvyšovali zárobky vzdelaných ľudí.
Rozdiely v životnej úrovni medzi regiónmi sa zvýšili. V prvých dvoch rokoch bola pomerne vysoká inflácia, blížila sa dokonca k dvojciferným hodnotám. Vlani sa však dostala pod štyri percentá. Nezamestnanosť klesla podľa prísnejšej metodiky Štatistického úradu po prvýkrát od roku 1999 pod 15 percent. Bez práce bolo podľa neho v prvom štvrťroku 2006 necelých 400-tisíc ľudí.
Hrubý domáci produkt
Ekonomika sa počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu stala najrýchlejšie rastúcou zo štátov V4, kam patrí ešte Česko, Poľsko a Maďarsko. Primát si pravdepodobne udrží aj tento rok. V Európskej únii jej patrí štvrté miesto za pobaltskými štátmi. Vlani slovenský HDP stúpol o šesť percent.
Za vysokým reálnym rastom ekonomiky je viacero faktorov. Významne jej pomohol vstup do Európskej únie v roku 2004, ktorý zvýšil medzinárodnú obchodnú výmenu, svoje zohrali aj peniaze z predvstupových fondov.
Ďalším faktorom je, že medzinárodné ekonomické kruhy vnímajú Slovensko od roku 1999 ako stabilnú demokratickú krajinu - zvýšil sa preto prílev zahraničných investícií a klesli úrokové miery. Pozitívny obraz v zahraničí umocnila aj daňová reforma, ktorá pritiahla viac investorov. Zníženie daní z príjmov takisto zvýšilo aktivitu firiem aj jednotlivcov, čo pozitívne ovplyvnilo ekonomický rast.
Priemerné mzdy
Platy na Slovensku reálne, teda po očistení od inflácie, klesli len v roku 2003. Spôsobilo to zvýšenie regulovaných cien. Vo volebnom roku 2002 vláda ceny zvyšovať nechcela, v nasledujúcom roku teda energie aj voda zdraželi výraznejšie. V posledných dvoch rokoch funkčného obdobia platy reálne rástli.
Medzi ľuďmi s vyššími a nižšími príjmami sa začali prehlbovať platové rozdiely. Platy slabšie zarábajúcich rástli pomalšie ako u ľudí s vyššími zárobkami. Príčinou je predovšetkým nižšie vzdelanie, ktoré má prevažná väčšina slabo zarábajúcich ľudí, ale aj vysoká nezamestnanosť v mimobratislavských regiónoch.
Nedostatočná ponuka pracovných miest bola prekážkou pre vyšší rast platov v regiónoch, ale aj u ľudí s vyšším vzdelaním. Výnimkou bol Košický kraj, kde platový priemer zvyšovala firma U.S. Steel. Pri nástupe terajšej vlády bol priemerný plat 13 100 korún mesačne, v prvom štvrťroku 2006 to bolo 17 200 korún.
Nezamestnanosť
Miera nezamestnanosti, teda podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, sa dlho držala nad 17 percentami. Začiatkom roku 2004 sa dokonca vyšplhala nad 19 percent. V prvom štvrťroku 2006 nezamestnanosť poklesla pod 15 percent. Ide o údaje Štatistického úradu, ktorý sleduje nezamestnanosť cez štatistický prieskum.
Ministerstvo práce sleduje nezamestnanosť podľa počtu uchádzačov o prácu evidovaných na úradoch práce a nezamestnanosť bola podľa neho v máji 10,6 percenta. Pravdivé číslo o nezamestnanosti sa odhaduje kdesi medzi oboma štatistikami.
Nezamestnanosť klesala vďaka prílevu priamych zahraničných investícií, ale aj pre vyššie investície slovenských firiem. Výraznejšiemu poklesu bránili aj demograficky silné ročníky, ktoré vstúpili na trh práce koncom 90. rokov.
Inflácia
Ceny stúpali najmä pre rast regulovaných cien, najmä v rokoch 2003 a 2004, keď sa inflácia pohybovala medzi siedmimi až deviatimi percentami. O rok sa rast cenovej hladiny dostal pod štyri percentá. Inflácia mohla byť aj nižšia, ale zabránil tomu rast svetových cien ropy, plynu a benzínu. Podobne aj tento rok, keď sa májová medziročná inflácia priblížila k piatim percentám. Za celé obdobie druhej Dzurindovej vlády stúpli ceny v priemere o vyše 25 percent.
Nízka inflácia je jedným z kritérií, ktoré musí Slovensko splniť, ak chce zaviesť euro. Inflácia krajiny, ktorá vstupuje do eurozóny, môže byť najviac jeden a pol percenta nad priemerom troch krajín s najnižšou infláciou v únii. Inflačné kritérium je dnes 2,7 percenta, Slovensko ho splní pravdepodobne až na budúci rok.
(ľja)
