Bratislava 22. marca (TASR) - Slovensko nemá dostatočne vybudovaný krízový manažment štátu v rámci bezpečnostného systému a súčasné zákony umožňujú jeho fungovanie len čiastočne. Nie sú definované úlohy a postavenie zložiek bezpečnostného systému v čase krízových situácií. Zákony súčasne neustanovujú právomoc rozhodnúť o použití ozbrojených síl a ostatných výkonných zložiek bezpečnostného systému v prípade krízových situácií a v prípade iného ohrozenia života, zdravia a majetku. Hovorí o tom audit, ktorý posudzoval, ako je bezpečnostný systém SR a krízový manažment štátu vôbec schopný riešiť krízové situácie vojenského i nevojenského charakteru.
Výsledkom auditu, ktorý vypracovala komisia na čele so štátnym tajomníkom rezortu obrany Jozefom Pivarčim, je, že súčasná štruktúra orgánov krízového manažmentu na vrcholovej úrovni nie je zjednotená a nespĺňa požiadavky bezpečnosti SR. Na koordináciu činnosti krízových štábov a štábov obrany nie je na vrcholovej úrovni vytvorený kompetentný orgán. Nie sú definované vzájomné väzby medzi jednotlivými podsystémami, ani medzi jednotlivými orgánmi v danom podsystéme navzájom, vrátane kompetencií a povinností, hovorí audit komisie, ktorej členmi boli okrem štátnych tajomníkov niektorých rezortov aj podpredseda Správy štátnych hmotných rezerv SR, či riaditeľ odboru krízového manažmentu a informatiky Úradu jadrového dozoru SR.
Audit, ktorý analyzuje právne podmienky, organizačnú štruktúru, dokumentačné, komunikačné a personálne zabezpečenie v danej oblasti, upozorňuje, že komplexnú zodpovednosť za obranu a ochranu štátu i za riešenie krízových situácií spojených s bezpečnosťou štátu nesie vláda SR. Táto zodpovednosť však nie je výslovne ustanovená v žiadnom právnom predpise. V súčasnosti nejestvuje ani jej výkonný prvok, ktorý by sa zo zákona zaoberal monitorovaním a analýzou rizík a ktorý by pripravoval vláde návrhy rozhodnutí na úseku preventívnych činností, ale aj priameho riešenia krízových situácií. Vytvorenie dočasného situačného centra na Ministerstve zahraničných vecí SR nevytvára podmienky na nepretržité monitorovanie a hodnotenie situácie, ako základný predpoklad pre prijímanie zodpovedajúcich rozhodnutí pri riešení krízových situácií. Na vrcholovej úrovni krízového manažmentu štátu nie je ani pripravená dokumentácia, ktorá by vytvárala dostatočné podmienky na riešenie možných krízových situácií vojenského i nevojenského charakteru a poskytovala tak vláde komplexné metodické postupy na riešenie krízových situácií.
Ministerstvo obrany ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý je zodpovedný za riadenie obrany, koordinovanie činnosti orgánov štátnej správy, samosprávy a iných právnických osôb a fyzických osôb na úseku obrany, nemá vytvorený žiadny poradný, odborný a výkonný prvok krízového riadenia. Presun zodpovednosti za krízové riadenie z Ministerstva obrany SR na Generálny štáb Armády SR, ktorý je orgánom velenia, nie je podľa auditu v súlade s platnou legislatívou.
Pre oblasť krízového manažmentu na vrcholovej úrovni chýbajú profesionálne pripravení pracovníci, manažéri na komplexné riešenie krízových situácií v rámci bezpečnostného systému. Rovnako absentuje príprava ústavných činiteľov a volených funkcionárov verejnej správy na úseku krízového riadenia, ako je to zaužívané v mnohých európskych krajinách.
Osobitnú kapitolu tvorí komunikačný a informačný systém. Na Slovensku však okrem plošne prevádzkovaného Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie neexistuje celoštátny, ucelený komunikačný a informačný systém krízového riadenia. Vytvorenie takéhoto systému je pritom základnou podmienkou vybudovania a fungovania krízového manažmentu štátu.
*alf som
