Okrem percentuálnych výsledkov upozornil Rybář z katedry politológie Univerzity Komenského na počty hlasov, ktoré strany získali. Smer-SD volilo o 285 tisíc ľudí viac ako pred štyrmi rokmi, strana teda získala dôveru občanov. SDKÚ-DS podporilo iba o 11 tisíc ľudí menej ako v minulých voľbách, čo po štyroch rokoch vo vláde a vlne kritiky voči strane predstavuje veľmi dobrý výsledok. Percentuálne si SDKÚ-DS polepšilo vďaka nižšej účasti voličov. Aj SNS oproti roku 2002 volilo o 70 tisíc voličov viac ako SNS a PSNS.
Najväčší prepad zaznamenalo ĽS-HZDS, ktoré za štyri roky stratilo 360 tisíc hlasov. Paradoxne sa však pozitívne zmenila pozícia ĽS-HZDS z pohľadu systému straníckej súťaže. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch neprichádzala do úvahy ako koaličná strana, dnes sa bez ĽS-HZDS vláda zostaví ťažko a strana má v tomto smere kľúčovú pozíciu. Rybář sa domnieva, že práve získanie koaličného potenciálu pre ĽS-HZDS patrilo k hlavnej motivácii lídra strany Vladimíra Mečiara, čo sa mu aj podarilo, hoci za cenu straty polovice voličskej základne.
Za najpravdepodobnejšiu možnú koalíciu Rybář odhaduje zoskupenie Smeru-SD, ĽS-HZDS a nejakého tretieho politického subjektu alebo pravicových strán s ĽS-HZDS. Ťažko si vie predstaviť, ako by Fico zdôvodňoval svojim zahraničným partnerom účasť SNS vo vládnom kabinete.
Za málo pravdepodobnú považuje Rybář vládnu spoluprácu Smer-SD a SDKÚ-DS, keďže tieto subjekty predstavujú dve rôzne alternatívy slovenskej politickej scény. Vzhľadom na odlišné programy Smeru-SD a KDH si Rybář myslí, že spolupráca týchto strán je rovnako málo pravdepodobnou. bmg tal
