hovorí bývalý generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia na ministerstve práce Ivan Švejna. Tvrdí, že opustil Kaníkov reformný tím preto, aby mohol poukazovať na omyly reformy.8 Ako s odstupom času hodnotíte, že na Slovensku sa presadila radikálna dôchodková reforma, ktorá nemá obdobu v žiadnej z okolitých krajín?
Dôchodkový systém má tri piliere. Pozerám sa na ne rôzne. Veľmi vítam zavedenie druhého piliera. Mám k nemu iba mierne výhrady. Ak by som ho mal oznámkovať, dal by som mu jednotku. Avšak v prvom pilieri zostalo nedoriešených veľa vecí a treba ho ešte raz zreformovať. Tretí pilier nie je až taký podstatný z hľadiska verejných financií, štát nestojí veľa peňazí a jeho reforma prebehla dobre.
8 Prečo sa penzijný systém musel zreformovať? Nestačil nám starý model?
Zavádzanie kapitalizačného piliera je svetový trend. Zaviedlo ho už viac ako 30 krajín sveta vrátane Slovenska. Hlavným dôvodom je, že dôchodkový systém, ktorý je postavený len na priebežnom pilieri (pozn. red.: dôchodky sa vyplácajú z odvodov súčasných pracujúcich) je
jednoducho amorálny. Prerozdeľujú sa peniaze medzi pracujúcimi a dôchodcami, nie sú v ňom vlastnícke vzťahy. Celý systém je okrem amorálnosti aj finančne neudržateľný. Treba ho stále meniť, pretože pracu-júcich je menej a dôchodcov viac. Ľudia nemajú žiadnu istotu, ako to bude v budúcnosti s ich dôchodkami vyzerať.
8 Väčšina ekonómov hovorí o fi-nančnej neudržateľnosti, vy hovoríte o amorálnosti priebežného systému. Znamená to, že neuznávate medzigeneračnú solidaritu medzi pracujúcimi a penzistami?
Naopak. Ja som za solidaritu. Tvrdím, že potlačenie princípu solidarity v priebežnom pilieri bolo základnou chybou dôchodkovej reformy.
8 Čo teda bolo amorálne na starom systéme?
Povedzme si to otvorene. Bohatí ľudia žijú dlhšie, to hovoria štatistiky. Chudobní kratšie. Znamená to, že chudobní doplácajú na bohatých. Bohatý totiž dostáva peniaze od štátu oveľa dlhší čas, ako chudobný človek. Bohatý napríklad poberá penziu, na ktorú sa mu skladali všetci pracujúci, o desať rokov dlhšie ako chudobný, a to nemá nič spoločné so solidaritou. Tí, čo menej zarábajú, takýmto spôsobom doplácajú na bohatých.
8 Spomínali ste okrem amorálnosti aj finančnú neudržateľnosť systému, čo znamená, že o niekoľko rokov v ňom bude málo peňazí na penzie. Dá sa tento problém vyriešiť aj inak ako iba sporením na penziu v kapitalizačnom pilieri?
Určite áno. Každá krajina má na riešenie tohto problému iný pohľad. Treba férovo povedať, že mnohé štáty vidia riešenie v zmene parametrov priebežného systému.
8 Veľká Británia sa napríklad chystá zvýšiť vek odchodu do penzie na 68 rokov...
To je klasický spôsob zvýšenia finančnej udržateľnosti, že sa zvýši hranica odchodu do penzie. Okrem toho sú ešte ďalšie dve možnosti ako zabezpečiť, aby v priebežnom pilieri bolo dosť peňazí na dôchodky. Buď sa zvýšia príspevky do systému, teda odvody alebo sa znížia penzie. Všetky tri zmeny sú však dosť nepopulárne. Je to klasická rovnica, na ktorej je systém postavený. Ak prestáva fungovať, vlády začínajú robiť spomínané parametrické zmeny, ale nerieši to skutočné problémy v dôchodkovom systéme. Ľudia sa napríklad stále dožívajú vyššieho veku, čo znamená, že vlády by museli odchod do penzie posúvať stále vyššie, čo sa nedá. Človek má predsa len určité vekové limity, dokedy je schopný pracovať.
8 Podieľali ste sa na podstatnej časti prípravy druhého piliera, teda povinného sporenia na penziu. Boli ste šéfom reformného tímu bývalého ministra práce Ľudovíta Kaníka. Zavedenie kapitalizačného piliera hodnotíte na jednotku. Prečo ste od Kaníka odišli v polovici práce, teda ešte predtým, ako sa reforma dokončila?
Nebolo to v polovici. Bolo to tesne pred schválením zákona o druhom pilieri. Moje výhrady smerovali predovšetkým k reforme prvého piliera. Odišiel som, lebo vláda schválila taký návrh zákona o kapitalizačnom pilieri, ktorý neobsahoval vlastnícke práva sporiteľov k peniazom na účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Nemohol som jednoducho otvorene kritizovať prácu vlastného ministerstva. Odišiel som, aby som sa mohol k chybám vyjadrovať verejne a slobodne. Neľutujem to. Dokonca naopak, myslím si - poviem to trochu nadnesene - vďaka tomu, že som odišiel, diskusia o vlastníctve sa skončila pozitívne.
8 O Kaníkovi ste sa vyjadrili, že mal odvahu. Nebál sa ísť do konfliktov s rôznymi záujmovým skupinami, pokiaľ cítil politickú podporu od vlády. Na druhej strane ste tiež povedali, že nebol ochotný počúvať rady svojich najbližších spolupracovníkov. Nenačúval ani vašim radám?
Tým, že som odišiel, zaujal som jasné stanovisko.
8 Ktorým z vašich rád nechcel načúvať?
Nechcem byť osobný.
8 Mám na mysli odborné veci.
Odborná rovina bola jasná. Prepásli sme veľkú príležitosť urobiť dobrú dôchodkovú reformu, akú by nám závideli na celom svete. Vyňal prvý pilier zo zásadnej reformy. Žiaľ, mali sme možnosť poriadne prepracovať aj tento priebežný systém. Ale rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Mali sme veľký tím zahraničných poradcov a on ich vôbec nepustil do prvého piliera.
8 V priebežnom systéme nastalo viacero zmien, v čom je zlý?
Zlý je spôsob priznávania dôchodkov, sú tam veľké nespravodlivosti medzi dôchodcami zo starého systému a novými dôchodcami. Spôsob valorizácie je tiež veľmi zlý. Celý systém je veľmi nekvalifikovane urobený.
Okrem toho sa zvýšila miera náhrady, čo znamená väčší finančný tlak na Sociálnu poisťovňu. Na to treba zohnať peniaze z vyšších príspevkov alebo predĺžiť vek odchodu do dôchodku. Skôr či neskôr sa to bude musieť pri takomto nastavení urobiť. Je to socialistický systém, ktorý hovorí občanom - veľa plaťte a budete aj veľa dostávať. Je to opak zodpovedného systému, ktorý tvrdí - občania neplaťte veľa, starajte sa o seba a systém vám zaručí garanciu minimálneho dôchodku. Nemá zmysel, aby štát garantoval ľuďom vysokú mieru náhrady, je to drahé. Štát by mal urobiť taký priebežný systém, aby sa ľudia nebáli, že na dôchodku sa prepadnú do veľkej chudoby. Vysoké penzie by mal platiť súkromný sektor. Na to mal byť druhý pilier, veď preto sme ho robili.
8 V dôchodkových spoločnostiach sú však reálne výnosy veľmi nízke. To nesvedčí o tom, že sporenie na penziu by malo priniesť ľuďom veľké dôchodky.
Tie výnosy v súčasnosti zodpovedajú možnostiam na investovanie, ktoré penzijní správcovia majú. Tu by som však chcel upozorniť, že vždy si treba dávať pozor na to, čo je cieľom druhého piliera. V prvom rade by to mala byť bezpečnosť s primeraným výnosom tak, aby riziko nebolo veľké.
8 Výnosy nie sú zatiaľ veľké. O dôchodkových správcovských spoločnostiach sa hovorí, že najmenej desať rokov budú stratové. Prečo potom robili ma-sívnu kampaň za stovky miliónov korún?
Návratnosť je veľmi dlhodobá. Potom však už budú natrvalo ziskoví. Po 10 až 15 rokoch príde zlomový bod, ktorý ich prenesie do zisku. Sú to veľké spoločnosti, ktoré si môžu dovoliť, aby do tohto zlomového bodu boli v strate. Je to obdobné, ako keď kupujete nehnuteľnosť. Zaplatíte za ňu napríklad sto miliónov a prenajímate ju za päť. V tej nehnuteľnosti však máte veľkú hodnotu. Budovu môžete predať. Ak by aj vlastníci predávali dôchodkové spoločnosti, nebudú stratoví.
8 Ako sa pozeráte na budúcnosť povinného sporenia na penziu aj v kontexte toho, že niektoré politické strany majú po voľbách ambíciu obmedziť váhu druhého piliera?
Som optimista. Žiadna strana si nedovolí siahnuť na niečo, čo funguje. Našťastie sú penzijné úspory súkromným vlastníctvom. Keby boli štátnym vlastníctvom, tak by to mohli zo dňa na deň zrušiť.
8 Nová vláda síce nemôže siahnuť na súkromné úspory, ale môže systém pomaly rozkladať zvonku.
To môže, ale zásadne si do toho netrúfne ísť. Nemyslím si, že predvolebné heslá presadia strany na sto percent aj v praxi. Na Slovensku kapitalizačný systém zaviedla pravicová vláda, ale v mnohých iných krajinách tento systém zavádzali ľavicové vlády, napríklad v Poľsku alebo Maďarsku. Tento systém je totiž pre pracovníkov a zamestnancov. Je pre tých, ktorí nemajú veľké platy. Bohatí ľudia v princípe druhý pilier nepotrebujú.
ĽUBOŠ JANČÍK
