Bratislava 21. júna (TASR) - Obyvatelia Slovenska sa zaraďujú do skupiny krajín s najnižšou mierou životnej spokojnosti, figurujú hneď za Ukrajinou. V tejto skupine ide s výnimkou Portugalska o transformujúce sa krajiny. Naopak, najvyššia miera spokojnosti je v dvoch severských krajinách - na Islande a v Dánsku.
Tieto údaje vyplývajú z 2.kola nového medzinárodného výskumu - Európska sociálna sonda (ESS) realizovaného v rokoch 2004-2005, ktorý je rozvrhnutý predbežne na obdobie rokov 2002 - 2011 a opakuje sa v dvojročnom cykle. Program ESS inicioval Európsky fond pre vedu (European Science Foundation). Ide o náročný výskum, ktorý sa robí kombináciou dotazníka a interview, pričom dotazník obsahuje okolo 400 otázok zameraných na rôzne oblasti.
Z výskumu ďalej vyplýva, že záujem obyvateľov o politické dianie v zúčastnených 24 európskych krajinách sa dosť rôzni - od necelých 19 percent v Česku až po takmer 65 percent v Dánsku. V krajinách bývalého socialistického bloku je tento záujem výrazne nižší ako v ostatných krajinách, výnimkou je Ukrajina, kde boli výsledky pravdepodobne ovplyvnené udalosťami okolo Oranžovej revolúcie. V priemere nezáujem (54,3%) mierne prevažuje nad záujmom o politiku (45%).
Slovensko sa v tomto porovnaní umiestnilo ako piate od konca - nezáujem o politiku - 64%. v SR prevažuje nad záujmom - 36%. Z ďalších otázok prieskumu vyplýva, že napriek niekoľkoročnému fungovaniu nového politického systému v SR sú ľudia nespokojní so stavom demokracie, s ekonomickou situáciou i s prácou vlády.
Dôvera v národné parlamenty je podľa výskumu ESS vo všeobecnosti nízka. Najnižšia je v postsocialistických krajinách, opäť s výnimkou Ukrajiny. Najvyššiu dôveru v parlament majú podľa sondy obyvatelia v severských krajinách - Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko, ďalej Luxembursko a Švajčiarsko. Na Slovensku je dôvera v parlament druhá najnižšia zo všetkých zúčastnených krajín. Podobná situácia je aj v otázke dôvery v politické strany, ktorá je vo všeobecnosti nízka.
Dôvera v Európsky parlament je v priemere vyššia ako dôvera v národné parlamenty. Na Slovensku Európskemu parlamentu skôr nedôveruje 34 percent respondentov, skôr mu dôveruje 30 percent opýtaných.
V prvom kole výskumu v rokoch 2002-2003 Slovensko absentovalo. V druhom kole ESS (2004-2005), ktoré na Slovensku ako súčasť štátneho programu výskumu a vývoja financovalo Ministerstvo školstva SR, sa z 24 krajín Európy zúčastnilo celkove 45 681 respondentov. Na Slovensku z pôvodne 2500 náhodne vybraných ľudí na výskume participovalo 1512 respondentov starších ako 15 rokov.
Výsledkom druhého kola výskumu ESS bola v uplynulých dňoch venovaná medzinárodná konferencia v Bratislave, ktorú usporiadala Slovenská akadémia vied - oddelenie spoločenských vied. Výsledky prezentovali odborníci Spoločenskovedného ústavu SAV.
