Spomína si na neho ako na šarmantného a milého človeka, s ktorým prežil veľa zaujímavých, dramatických a napínavých vecí počas revolúcie a delenia federácie. "Bol to dobrý kamarát a spolubojovník," dodal Havel, ktorý dnes do Bratislavy prišiel na poslednú rozlúčku so zosnulým zakladateľom Ústavu pamäte národa. "Vždy bola radosť byť v jeho blízkosti," dodal so smútkom.
"Neviem, či to nebude znieť príliš pateticky, ale čím viac tu nie je, tým viac chýba," s ľútosťou v hlase povedal Fedor Gál. Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora smrť Jána Langoša považuje za stratu pre celé bývalé Československo. "Verím, že to, čo založil, s nami zostane," dodal. "To je dlhá spomienka, spomienka na krásneho človeka," prezradil český ombudsman Otakar Motejl.
"Ja myslím, že Jano Langoš nám predstavil niečo ako vzor a tých vzorov je málo a neustále ubúdajú a je to vzor toho, že ak sa budeme správať slušne a budeme sa sami v sebe rozhodovať medzi dobrom a zlom, tak že môžme zmeniť aj tento svet, a to je pamiatka na Jána Langoša," povedal senátor a exminister vnútra Jan Ruml.
Na svojho bývalého spolubojovníka proti komunizmu si dnes zaspomínal aj František Mikloško, ktorý ho poznal 35 rokov. "Pre mňa bol jedným z najvýraznejších postáv v zápase o demokraciu a takýmto aj zostane," povedal. Langoš podľa neho myšlienkou založiť Ústav pamäti národa prekročil horizont slovenského myslenia. "V tom urobil niečo historické a myslím si, že ťažko nájdeme pokračovateľa, pretože Langoš bol zároveň symbolom novembra, bol symbolom tých premien, čiže ten ústav pôjde zrejme skôr do takej vecnej roviny," dodal.
Do Primaciálneho paláca si prišli zaspomínať aj bývalí Langoši spolužiaci, kolegovia, ale aj ľudia, ktorí ho osobne nepoznali, no uznávali jeho prácu. "Bol to niekto, kto mal odvahu v srdci nazvať veci pravými menami a ísť za spravodlivosťou, ktorá tu mala byť a nebola tu. Ísť a pomenovať veci, ktoré boli zlé, zlými. Všetko toto on urobil, nie s hnevom v srdci voči katom a mučiteľom," povedala Ľubica Križanová, ktorej manžel sa poznal s Langošom. Bol to podľa nej človek, ktorý sa snažil napraviť krivdy ľudí, z ktorých mnohí by sa neodvážili sťažovať sa na to, čo sa im a ich rodinám v živote stalo.
Veľmi dobre sa poznala zo zosnulým pani Očenášová, pracovala s ním v Slovenskej akadémii vied v ústave technickej kybernetiky. "Neviem si predstaviť, že sa nájde niekto taký, kto by pokračoval v tom, čo začal. Bol to veľmi dobrý človek, úprimný," povedala.
Ako na osvieteného a slušného človeka spomína na Langoša jeho spolužiačka z vysokej školy Mária Beljusová. "Nikdy neurobil v mojich očiach ani jednu chybu. V čase hippies, keď každý na Garde (internát) bral od každého cigarety, všetci chľastali z jedného pohára, tak on si sám od seba nikdy nič nezobral," ponorila sa do svojich spomienok. Langoš veril podľa nej hlboko v Boha. "Verím, že je tam spolu s ním niekde. Všetci sme ho mali radi, každý považoval za česť sa s ním hoci len porozprávať," dodala.
