Národnú radu znovu ovládnu poslanci z okolia Bratislavy

Regionálne zloženie parlamentu sa síce ešte môže zmeniť - podľa toho, ktorí zo zvolených kandidátov strán sa stanú členmi vlády, ale hegemóniu Bratislavy to podľa všetkého neoslabí. Medzi Bratislavčanmi, či už rodenými alebo naturalizovanými, je politikov viac ako medzi obyvateľmi ktoréhokoľvek iného slovenského mesta.

Peter Markovič z Dolného Kubína (SDKÚ) "vzhľadom na rozloženie moci v štáte a rozdelenie kompetencií" nepovažuje za nevyhnutné, aby zloženie parlamentu "kopírovalo regióny". Obce i samosprávne kraje, predstaviteľov ktorých volia občania, už majú podľa neho "veľké kompetencie".

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora by však bol za zmenu volebného systému. Myslí si, že aj historicky najnižšiu účasť voličov na parlamentných voľbách má na svedomí to, že Slovensko tvorí jeden volebný obvod. Ak poslancov "chceme previazať s územím, mali by sme mať taký systém, v ktorom si každý región zvolí svojich zástupcov," povedal pre TASR.

Markovič pripúšťa, že "veľkú úlohu zohrávajú politické strany, ktoré by mali pri tvorbe kandidátok zohľadňovať aj isté regionálne hľadisko". V SDKÚ podľa neho regióny majú silné zastúpenie.

Najrovnomernejšie sú kraje zastúpené iba v budúcom poslaneckom klube HZDS.

Naopak, SMK medzi poslancami nemá ani jedného z Trenčianskeho, zo Žilinského a z Prešovského kraja, čo nasvedčuje tomu, že jej členská i voličská základňa sa sústreďuje na juhu Slovenska. Najviac poslancov z iného ako Bratislavského kraja majú SMK a SNS - SMK z Nitrianskeho, SNS zasa zo Žilinského, kde pôsobí jej predseda Ján Slota i prvá podpredsedníčka Anna Belousovová.

SNS podľa jej novopečeného poslanca Valentína Švidroňa z Košíc záleží na rovnomernom rozvoji Slovenska. Tvrdí, že "takto to chápu poslanci z východu, zo západu, z juhu, zo severu aj stredu Slovenska", takže "nech sú odkiaľkoľvek", uvedomujú si, že napríklad východ a juh "potrebuje vybudovať komunikácie a infraštruktúru".

Zdroj: Štatistický úrad, prepočet SME (joč)