sviečkovej manifestácie v roku 1988, keď sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí zišli tisícky občanov hlavného mesta SR, aby so sviečkami v rukách demonštrovali proti nedodržiavaniu ľudských a najmä náboženských práv, predovšetkým slobodnej voľby svojho svetonázoru zo strany vtedajšieho vládneho režimu.
Demonštrácia bola najväčším verejným vystúpením proti komunistickej diktatúre vo vtedajšom Československu od roku 1968. Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície - biskup Ján Chryzostom Korec, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, František Mikloško a ďalší členovia tzv. katolíckeho disentu, ktorý na území Slovenska plnil dominantnú úlohu opozičného hnutia proti totalitnému socialistickému systému s KSČ a KSS na čele. Programom verejného zhromaždenia bola tichá manifestácia občanov za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Akcia sa uskutočnila napriek rozsiahlym protiopatreniam vtedajších straníckych a štátnych orgánov a tiež i napriek výzvam zo strany vtedajšej cirkevnej organizácie Pacem in terris, ktorá spolupracovala s komunistami.
Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v tento deň pre verejnosť uzatvorili. Pôsobila v ňom stranícka a vládna komisia, ktorá sledovala priebeh udalostí a viedla zásah bezpečnostných síl režimu proti demonštrujúcim veriacim a ich priaznivcom. Odstrašujúce jazdenie obrnených transportérov po meste počas dňa, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave a ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci však sviečkovú manifestáciu neprekazili. Nielen Hviezdoslavovo námestie, ale aj priľahlé ulice zaplnili tisícky ľudí, a to i napriek nepriazni počasia. Manifestácia trvala od 18:00 do 18:30 hod. Modlitbám predchádzalo zaspievanie štátnej a pápežskej hymny. Prítomní neuposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta. Vytrvali i pri ohlušujúcich sirénach veľkého počtu áut bezpečnostných zložiek. Niekoľko minút pred plánovaným ukončením zhromaždenia zasiahli aj vodné delá. Polícia použila i slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Príslušníci bezpečnostných síl bili a zatýkali aj nezainteresovaných občanov, ktorí sa im náhodne dostali na dosah.
Zásah proti manifestácii nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistického režimu. Jeho cieľom bolo zastrašiť opozičné sily nesúhlasiace s praktikami nedemokratického spoločenského systému.
