Bojnice 26. júna (TASR) Omladené vetvy torza najstaršej lipy na Slovensku, vyše 700-ročnej Lipy Kráľa Mateja, ktorá rastie pod Bojnickým zámkom, v týchto dňoch bohato zakvitli a v okolí sa šíri omamná vôňa lipového kvetu.
Milovníci prírody sa tešia, pretože je to znak, že lipa ešte žije a má dostatok síl. Začiatkom päťdesiatych rokoch minulého storočia jej konáre siahali do 30-metrovej výšky a obvod kmeňa meral 12,5 metra. Potom však začala chátrať a zdalo sa, že strom dožíva. V roku 1952 pracovníci Múzea Bojnice urobili na jej korune kondičný rez a staticky zabezpečili hlavné konáre, ktorým hrozilo odlomenie. V roku 1962 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Napriek zásahom však postupne odumreli ďalšie hlavné konáre, bolo treba neustále ošetrovať torzo kmeňa, ktorý napadli drevokazné huby a hmyz. Približne pred 15 rokmi sa odborníkom podarilo zregenerovať jej koreňový systém. Múzeum Bojnice, ktoré sa o lipu stará, zakázalo vstup návštevníkov do blízkosti lipy a vyriešilo zavlažovanie jej koreňov. Potom lipa skutočne ožila a vyhnala nové výhonky. A práve tie už zmohutneli a opätovne zakvitli. Plnia sa slová riaditeľa bojnického múzea Jána Papca, ktorý v čase, keď odborníci lipu ozdravovali, povedal, že Matejova lipa prežije nielen našu, ale aj ďalšie generácie.
Napriek tomu sa od roku 1990 začali prvé pokusy dopestovať jej potomkov. Najskôr zo semien, ale to na zachovanie genetického fondu nepostačovalo. Napokon pracovníci Arboréta Borová Hora výpestky zavrúbľovali a dopestovali tak niekoľko jej dcér. Najkrajší stromček vlani na jeseň zasadil vedľa jej matky prezident SR Ivan Gašparovič. Malá lipka je ešte mladá a kvety nenasadila.
Podľa povesti lipy pod Bojnickým zámkom sadil v roku 1301 pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. Pod nimi v 15. storočí kráľ Matej Korvín usporadúval snemy a hostiny. Svedčia o tom zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulkami - pod našimi milými lipami bojnickými. Preto jediná zachovaná z týchto líp dostala aj menu po tomto panovníkovi. Prežila nájazdy Turkov a podľa historických prameňov veľmi šetrne sa k nej správalo počas stavovských povstaní v 17. storočí aj Bočkajove vojsko. V jednej z historických listín je napísané, že boj prebiehal "so zvláštnou šanobou lipy pamätnej".
