Nitra 24. marca (TASR) - Dni Veľkého týždňa pred Veľkou nocou boli v minulosti na slovenských dedinách sprevádzané rôznymi hrami, zvykmi, tradíciami a folklórom, viažucim sa k veľkému sviatku kresťanov - zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista. Zrod večného života Spasiteľa spájal ľud s oslavou príchodu jari, víťazstva zdravia nad chorobami, života nad smrťou.
Na Zelený štvrtok sa ľudia umývali v potokoch, aby boli silní a zdraví. Z podobných pohnútok brodili vodou kone, kravy a ovce a na pašu ich vyháňali posvätnými halúzkami. Kravy a svine šľahali gazdovia gaťami a natierali slaninou, aby dali veľa zdravých mláďat a boli veľké a tučné. Gazdinky obchádzali domy, stajne a sýpky, zvonili veľkými zväzkami kľúčov, čo mali odplašiť myši z pelechov. Na Zelený štvrtok sa odporúčalo sadiť a siať, ale len do zotmenia, pretože v noci na Veľký piatok sa na krížnych cestách schádzali bosorky a čarovali. V magickú silu Veľkého piatku verili aj záhradkári, včelári a chovatelia drobných zvierat. Gazdovia štepili stromy, do hriadok a na medze políc zapichovali kosť z prasaťa, aby odplašili krtkov. Na poliach sa nepracovalo. Ľudia verili, že na Veľký piatok sa nesmie so zemou hýbať, pretože by nezarodila.
Duchovný, cirkevný a slávnostnejší charakter mala na slovenskej dedine Biela sobota. Veriaci v očakávaní zmŕtvychvstania Ježiša Krista zdobili si chalupy, maštale a stodoly, v lampách vymieňali olej a spoločne pálili sviečky v kostoloch. Predveľkonočný pôst sa skončil na Veľkonočnú nedeľu. Muži, ženy a deti slávnostne vyobliekaní v krojoch priniesli do kostola jedlá, víno a ovocie, ktoré kňaz posvätil. Takýmto pokrmom pripisovala ľudová tradícia magické a liečivé účinky, pričom sa neraz posvätné orechy, kúsky chleba, ovocia, slaniny i medu využívali dlho po Veľkej noci ako domáce liečivá.
