KOŠICE 27. júna (SITA) – Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo dnes ďalší podnet Krajskému lesnému úradu v Prešove na Štátne lesy TANAP (ŠL TANAP) pre podozrenie na porušenie povinnosti včas spracovať stromy napadnuté lykožrútom v územiach s nižším stupňom ochrany. Agentúru SITA o tom dnes informoval náčelník zoskupenia VLK Juraj Lukáč . Prvý podnet podal VLK v marci tohto roku a týkal sa lesných porastov, v ktorých platí 3. stupeň ochrany. Štátne lesy TANAP nevykonali podľa zoskupenia VLK opatrenia na zabránenie rozšíreniu podkôrneho hmyzu ani v oblasti pri Tichej doline, kde je 4. stupeň ochrany alebo v ochrannom obvode Vyšné Hágy, kde je tretí stupeň ochrany. „V obidvoch prípadoch nebola na spracovanie kalamity potrebná výnimka. Z nespracovanej kalamity už podkôrny hmyz vyletel a napadol okolité porasty, čím podľa nášho názoru došlo k porušeniu zákona o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov,“ informoval náčelník Lukáč.
Lykožrút je premnožený na miestach, kde ŠL TANAP mohli ťažiť drevo bez obmedzení. Na druhej strane v oblasti Tichej a Kôprovej doliny sú najmenej vhodné podmienky na premnoženie lykožrúta, ale ŠL TANAP vyvíjajú enormnú snahu, aby v týchto dolinách mohli začať ťažbu napriek platným legislatívnym obmedzeniam.
Podľa Lukáča v Tichej a Kôprovej doline je veľké zastúpenie mladých a zmiešaných porastov, v ktorých sú podmienky na šírenie lykožrúta dosť obmedzené. Práve v tejto oblasti možno sledovať prírodné procesy, ktoré ukazujú, že lykožrút je prirodzenou súčasťou lesa, odstraňuje staré a oslabené stromy, a tým vytvára vhodné podmienky pre prirodzenú obnovu lesa.
„Nie lykožrút, ale navrhovaná ťažba dreva a použitie pesticídov vážne poškodí lesné ekosystémy v tatranských rezerváciách“, hovorí expert na podkôrny hmyz Rastislav Jakuš .
Napriek tomu, že ŠL TANAP spracovali kalamitu podľa vlastných slov za jeden a pol roka, lykožrút sa kalamitne množí. Je to plne v súlade s výsledkami štúdie, ktorú vypracoval medzinárodný tím expertov za účasti Rastislava Jakuša z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, a ktorá skúmala vývoj lykožrútovej kalamity v rokoch 1991-2000 v poľskej a slovenskej časti Tatier. V tomto prípade nemali intenzívne lesnícke zásahy na Slovensku žiadny vplyv na intenzitu odumierania smrekových porastov. Po uverejnení štúdie zakázali ŠL TANAP Rastislavovi Jakušovi a niektorým členom stráže prírody vstup do lesných porastov v národnom parku. „Informácie poskytované ŠL TANAP tak získali punc cenzúry a stratili dôveryhodnosť,“ konštatuje Lukáč.
Podľa VLK-a v TANAP-e sa nerozhodujeme medzi zeleným a suchým lesom, ale medzi vyťaženou holinou a živým lesom s mŕtvymi stromami.
