Podbanské 27. júna (TASR) - Súčasný vývoj populácie lykožrúta v TANAP-e naznačuje kalamitu. Ohrozené sú smrekové porasty v celom národnom parku, predovšetkým však v území so 4. a 5. stupňom ochrany prírody, kde nebola udelená výnimka na spracovanie kalamitného dreva.
Ako dnes konštatovali zástupcovia Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u počas novinárskeho dňa v ochrannom obvode Podbanské, najviac ohrozené sú najvzácnejšie územia. V Tichej doline, kde zostalo nespracovaných 32 tisíc m3 kalamitnej drevnej hmoty, zaznamenali prvé rojenie lykožrúta smrekového začiatkom mája, na južných svahoch Tatier takmer o dva týždne skôr.
V kalamitnom území TANAP-u je rozmiestnených šesťtisíc feromónových lapačov. Len v máji v nich odchytili 22 miliónov imág (dospelých jedincov) lykožrúta smrekového, čo je iba o 400 tisíc kusov menej než vlani počas celého roka. Podľa vedúceho ochranného obvodu Podbanské Mariána Jurigu letné rojenie, ktoré možno očakávať v júlových dňoch, zvýši tento počet na dvojnásobok. Pripomenul, že lykožrút smrekový je schopný preletieť aj 15 kilometrov. "Žiadna z tzv. zakázaných lokalít, teda tých, kde nebola udelená výnimka na likvidáciu kalamitnej drevnej hmoty, nie je vzdialená od okolitého lesa viac ako 15 km, takže týchto trinásť lokalít ovplyvní situáciu v celom území TANAP-u".
Podľa Petra Spitzkopfa st. feromónové lapače sú schopné zachytiť len desať až tridsať percent imág lykožrúta a slúžia skôr na monitorovanie výskytu podkôrneho hmyzu. Optimálnym spôsobom je podľa neho odstránenie "potravy", pretože už najbližšie letné rojenie ohrozí stojace porasty. Najviac atakované sú porastové steny, teda stromy v okrajových častiach stojaceho lesa.
Priemerný odchyt lykožrúta v tatranských smrekových lesoch na jeden lapač sa pohybuje od štyroch do osemtisíc imág. Za najkritickejšiu označujú lesníci situáciu v Národnej pamiatkovej rezervácii Mokriny, ale aj v ochrannom pásme okolo rezervácií Velická dolina, Studené doliny, Skalnatá dolina a Pramenište. Podľa nich zvýšený počet odchytených lykožrútov je dôsledkom klesajúcej atraktivity ležiaceho dreva pre podkôrny hmyz, čo znamená, že ďalšia populácia už naletí na živé stromy.
V Tichej a Kôprovej doline podľahlo vetrovej kalamite približne 270 hektárov lesa s takmer 55 tisíc m3 dreva. Kým v prvom roku po kalamite napadol podkôrnik iba spadnuté stromy, v tomto roku predpokladajú, že až 90 percent populácie naletí do stojacich zelených stromov.
Kalamita v novembri 2004 zasiahla 8737 ha lesa v správe ŠL TANAP-u a poškodila 2 milióny 36 tisíc m3 dreva. Z tohto objemu spracovali doposiaľ milión 872 tisíc m3 a vyčistili plochu 8 283 ha.
