tojí okrem iného myšlienka zvýšiť svoj vplyv a získať pri prerozdeľovaní mandátov výhodnejšie pozície. V rozhovore pre TASR to dnes uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Ako ďalej konštatoval, tieto politické subjekty vedomé si svojej solídnej voličskej podpory, chcú mať neoprávnený zisk v dôsledku prípadného vypadnutia iných, menších strán a prerozdeľovania poslaneckých mandátov v parlamente vo svoj prospech. Počet politických subjektov na Slovensku podľa neho zodpovedá sociálno-demografickej a etnickej štruktúre Slovenska. Upozornil pritom, že účelové manipulácie s hranicou potrebnou na vstup politických subjektov do parlamentu môžu významne znížiť úroveň reprezentatívnosti zákonodarného zboru.
Podľa Mesežnikova je oprávnená debata o tom, nakoľko navrhované kvórum prispieva k odstráneniu fragmentácie straníckeho systému, či podporuje vytváranie silnejších subjektov a či zároveň neobmedzuje princíp reprezentatívnosti. Zdôraznil však, že v prípade vysokého kvóra pre strany, či koalície, značná časť obyvateľstva nebude zastúpená v parlamente. Toto bol prípad Slovenska v roku 1992, keď niektoré demokratické politické subjekty nedokázali uplatniť vhodnú koaličnú stratégiu a nedostali sa do parlamentu. Celkovo vtedy prepadlo takmer 24 percent hlasov voličov. HZDS v týchto voľbách získalo 37 percent hlasov, ale napokon, prerozdelením mandátov za "prepadnuté" voličské hlasy, malo v parlamente skoro polovicu poslancov. Približne štvrtina voličstva však zastúpená nebola. Bolo to legálne, ale z hľadiska politickej legitimity vzniká pochybnosť, či parlament v takom prípade adekvátne zabezpečuje záujmy spoločnosti ako celku a jej jednotlivých segmentov. "Vlastne sa tým znehodnocuje zmysel pomerného volebného systému", upozornil Mesežnikov.
Na margo očakávaného rozhodnutia ÚS o ústavnosti novely volebného zákona Mesežnikov poznamenal, že zmyslom vytvárania priaznivejších podmienok pre vstup koalícií do parlamentu je, aby sa spájali neextrémistické strany demokratickej orientácie. Extrémistické strany majú totiž spravidla veľmi nízky koaličný potenciál a 5-percentný prah im zvyčajne znemožňuje zastúpenie v parlamente.
Za nekorektné a zavádzajúce pritom označil tvrdenia navrhovateľov pred ústavným súdom, že vo väčšine krajín sveta majú pre vstup do parlamentu koalície stanovené násobky percent samostatne kandidujúcej strany. V Rusku napríklad platí rovnaké 5-percentné kvórum pre samostatne kandidujúcu stranu i volebnú koalíciu. Znamená to, že aj keď je vo volebnom združení 10, 15 alebo hoci 30 subjektov, stačí im prekročiť hranicu piatich percent. V ostatných krajinách poznajú podobne ako u nás, diferencovanú úpravu pre koalície, ale nie násobkom. Štandardné riešenia sa pre samostatnú politickú stranu alebo hnutie pohybujú od troch do piatich percent. Okrem Slovenska je to tak v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, na Ukrajine, v Rusku a vo viacerých ďalších štátoch.
