BRATISLAVA 17. júla (SITA) - Tvrdenie, že za premnoženie podkôrneho hmyzu môže takmer výlučne nespracované drevo v navrhovanej A-zóne Tatranského národného parku (TANAP), je nepravdivé. Intenzita napadnutia prežívajúcich stromov je totiž vysoká aj v územiach, kde bola udelená výnimka na spracovanie polomu. Na dnešnej tlačovej besede sa na tom zhodli environmentálni odborníci a vedci.
Tí za jednu z príčin súčasného stavu považujú skutočnosť, že Štátne lesy TANAP (ŠL TANAP) doteraz nespracovali množstvo dreva, na ktorého spracovanie majú povolenie od orgánov štátnej správy životného prostredia.
"Lykožrút je premnožený na miestach, kde ŠL TANAP mohli ťažiť drevo bez obmedzení. Na druhej strane v sporných oblastiach Tichej a Kôprovej doliny sú najmenej vhodné podmienky na premnoženie lykožrúta, ale ŠL TANAP vyvíja enormnú snahu, aby tu mohli začať ťažbu napriek platným legislatívnym obmedzeniam," povedal Rastislav Jakuš z Ústavu ekológie lesa SAV.
Tichá a Kôprová dolina je podľa neho oblasť, kde je možné sledovať prírodné procesy, ktoré ukazujú, že lykožrút je prirodzenou súčasťou lesa, že odstraňuje staré a oslabené stromy a tým vytvára vhodné podmienky pre prirodzenú obnovu lesa. "Premnoženie podkôrneho hmyzu je prirodzený jav, ktorý sa pri veľkých vetrových polomoch a kalamitách vyskytuje zákonite a nedá sa mu vždy predchádzať. Premnoženia podkôrneho hmyzu v Tatrách sa pravidelne opakujú," uviedol Jakuš.
Podľa ekológov prírodu TANAP neničí podkôrny hmyz, ktorý je jej súčasťou tisícky rokov, ale ťažba dreva v najcennejších územiach prírody. Ťažbou stromov totiž často vznikajú rozsiahle ťažko zalesniteľné holiny, v ktorých nedokáže žiť veľká časť organizmov typických pre les.
Ochranári vyzývajú ŠL TANAP a časť lesníckej verejnosti, aby akceptovali existenciu TANAP ako aj ďalších národných parkov a rezervácií podľa medzinárodne uznávaných kritérií a prestali vyvíjať aktivity, ktorých výsledkom by bola likvidácia prírodných hodnôt týchto území prostredníctvom ťažby dreva pod rôznymi zámienkami.
ŠL TANAP predpokladajú, že do roku 2008 napadne podkôrny hmyz veľkú časť stojacich porastov v Tichej a Kôprovej doline, a to aj vtedy, ak sa bez spracovania ponechá kalamitné drevo iba na území s piatym, najvyšším stupňom ochrany prírody. Podľa lesníkov v súčasnosti už nie je možné zabrániť kalamitnému rozšíreniu podkôrneho hmyzu. Jeho vývoj je možné do určitej miery len stlmiť. Nestalo by sa tak, keby štátna správa ochrany prírody a krajiny rozhodla o spracovaní kalamitného dreva včas. V súčasnosti sú podľa lesníkov ohrozené smrekové porasty v celom TANAP. Najvážnejšia situácia je v oblasti Tatranskej Javoriny, Tatranskej Lomnice, Starého Smokovca a národnej prírodnej rezervácie Mokriny a Velická dolina.
