BRATISLAVA - Slovenská koruna sa oslabila po voľbách oproti euru už o viac ako 60 halierov. Podľa analytikov sa koruna neoslabuje len pod vplyvom vývoja v regióne, ale investori sa korún zbavujú pre protichodné postoje novej vlády a neistotu, či Slovensko vstúpi do eurozóny v roku 2009. "Vyjadrenia novej vlády boli doteraz príliš všeobecné na to, aby zastavili nedôveru zahraničných investorov," povedal analytik Tatra banky Elizej Macho.
Po voľbách zasiahla Národná banka Slovenska v prospech koruny už trikrát, naposledy minulú stredu. Bankoví analytici odhadujú, že na tieto zásahy použila takmer tri miliardy eur zo svojich devízových rezerv, za ktoré nakupovala koruny a umelo tým zvyšovala ich cenu. Centrálna banka zdôvodňuje intervencie príliš vysokou premenlivosťou kurzu koruny oproti euru, ktorá je podľa jej hovorcu Igora Baráta nežiaduca a neopodstatnená. "Národná banka potvrdzuje pripravenosť používať nástroje menovej politiky vždy, keď si to situácia bude vyžadovať," povedal.
Devízové rezervy Národnej banky klesli k 12. júlu na 15,466 miliardy dolárov, v prepočte asi 12,3 miliardy eur. Hovorca centrálnej banky potvrdil, že v tomto čísle ešte nie je zhrnutá intervencia banky v prospech koruny zo stredy minulého týždňa. Odhaduje sa, že pri nej použila 1,5 až 1,8 miliardy eur.
Národná banka podľa analytikov už veľký priestor na zásahy v prospech kurzu koruny nemá. Napríklad aj preto, že podľa nepísaných pravidiel by devízové rezervy centrálnej banky nemali byť nižšie ako trojmesačný objem dovozov na Slovensko, čo je viac ako osem miliárd eur. Podľa Macha by teda centrálna banka mohla na intervenciu použiť teoreticky ešte asi 3,5 miliardy eur.
Konanie slovenskej centrálnej banky však sleduje aj Európska komisia a Európska centrálna banka, ktorej by sa príliš časté zásahy nemuseli páčiť. "Predpokladám, že centrálna banka bude ešte aspoň raz intervenovať," povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušak.
Ekonómovia nevylučujú, že koruna prekroči 39 korún za euro. Tým by sa kurz priblížil hornej hranici tzv. užšieho pásma (39,30 koruny za euru), v ktorom by ho NBS chcela vidieť, ak sa má splniť plán prijať euro v roku 2009. Finančné trhy však čakajú na to, čo bude v programovom vyhlásení vlády a aký bude štátny rozpočet na rok 2007.
Včera o štvrtej hodine sa kurz koruny dostal na úroveň 38,600.
Čo tvorí devízové rezervy
Devízové rezervy tvoria spravidla bonitné likvidné cenné papiere vlád, napríklad Nemecka alebo USA, alebo renomovaných nadnárodných inštitúcií, napríklad Svetovej banky. Hotovosť je zastúpená minimálne. "Tieto cenné papiere sa dajú kedykoľvek zameniť na hotovosť, pričom takto zabezpečujú vyšší výnos zo správy devízových rezerv," povedal hovorca Národnej banky Slovenska Igor Barát. Istý podiel na rezervách má aj zlato.
Devízové rezervy zvyšujú pôžičky, finančné operácie so slovenskou vládou (peniaze z únie, privatizácia a podobne), výnosy zo správy rezerv a intervencie v neprospech kurzu koruny (keď sa koruna oproti euru príliš rýchlo posilňuje). Znižujú ich intervencie na podporu slovenskej meny alebo plnenie dlhovej služby. Cieľom NBS však nie je dosahovať zisk.
Národná banka zverejňuje devízové rezervy v amerických dolároch, aj keď referenčnou menou pre korunu je euro. "Je to podľa medzinárodného štandardu," povedal Barát.
