Bratislava 27. marca (TASR) - Návrhom zákona o azyle, podľa ktorého by na Slovensku mali od začiatku budúceho roku platiť prísnejšie pravidlá na povolenie pobytu cudzincovi na jeho území, by sa mala dnes zaoberať vláda SR.
Cieľom návrhu z dielne rezortu vnútra je snaha o dosiahnutie úrovne európskeho štandardu pri rozhodovaní o žiadostiach o azyl zo strany cudzincov utečencov, ktorým v krajinách pôvodu alebo krajinách ich posledného trvalého pobytu hrozí prenasledovanie z dôvodov rasy, náboženstva, národnosti, politickej príslušnosti či príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
V návrhu zákona sa zavádzajú tzv. vylučovacie klauzuly. Na ich základe sa neudelí azyl cudzincovi, ktorého nie je možné považovať za hodného medzinárodnej ochrany, napriek tomu, že spĺňa podmienky na udelenie azylu, avšak existujú vážne dôvody domnievať sa, že spáchal zločin proti mieru, ľudskosti alebo vojnový zločin. Azyl sa neudelí ani osobe, ktorá je dôvodne podozrivá, že sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo územia SR skôr, než požiadala o udelenie azylu. Toto ustanovenie je mimoriadne závažné a aktuálne najmä s prihliadnutím na súčasnú medzinárodnopolitickú situáciu a boj s terorizmom.
Podľa Migračného úradu MV SR požiadalo v roku 2000 o priznanie postavenia utečenca celkom 1556 cudzincov. V roku 2001 tento počet vzrástol už na 8151 žiadateľov najmä z Afganistanu, Indie, Iraku, Bangladéša, Pakistanu, Srí Lanky a Sierra Leone.
Slovensko má napriek zvýšenému počtu žiadateľov charakter tranzitnej krajiny. Svedčia o tom vysoké počty zastavených konaní o priznanie postavenia utečenca z dôvodov, že žiadatelia dobrovoľne, pritom zväčša nelegálnym spôsobom, opúšťajú SR ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Z tohto dôvodu sa napríklad v roku 2001 zastavilo konanie v 5247 prípadoch.
Kabinet prerokuje aj správu o audite krízového manažmentu štátu, z ktorej vyplýva, že Slovensko nemá dostatočne vybudovaný krízový manažment štátu v rámci bezpečnostného systému a súčasné zákony umožňujú jeho fungovanie len čiastočne. Nie sú definované úlohy a postavenie zložiek bezpečnostného systému v čase krízových situácií. Zákony súčasne neustanovujú právomoc rozhodnúť o použití ozbrojených síl a ostatných výkonných zložiek bezpečnostného systému v prípade krízových situácií a v prípade iného ohrozenia života, zdravia a majetku.
Výsledkom auditu, ktorý vypracovala komisia na čele so štátnym tajomníkom rezortu obrany Jozefom Pivarčim, je, že súčasná štruktúra orgánov krízového manažmentu na vrcholovej úrovni nie je zjednotená a nespĺňa požiadavky bezpečnosti SR. Na koordináciu činnosti krízových štábov a štábov obrany nie je na vrcholovej úrovni vytvorený kompetentný orgán. Nie sú definované vzájomné väzby medzi jednotlivými podsystémami, ani medzi jednotlivými orgánmi v danom podsystéme navzájom, vrátane kompetencií a povinností, hovorí audit komisie, ktorej členmi boli okrem štátnych tajomníkov niektorých rezortov aj podpredseda Správy štátnych hmotných rezerv SR, či riaditeľ odboru krízového manažmentu a informatiky Úradu jadrového dozoru SR.
Členovia vlády posúdia aj návrh novely zákona o vinohradníctve a vinárstve, návrh novely zákona a ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín, ako aj návrh zákona o veterinárnej starostlivosti.
Súčasťou programu bude i návrh novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, správa o výsledkoch zahraničného obchodu za rok 2001 vrátane vyhodnotenia Komplexného programu podpory exportu, ako aj návrh Správy o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou, ktorú predkladá minister vnútra Ivan Šimko.
Členovia vlády by mali schváliť návrh na vymenovanie nového predsedu Úradu jadrového dozoru SR. Minister hospodárstva Ľubomír Harach navrhuje Martu Žiakovú, vedúcu odboru (stredisko prípravy personálu JE) VÚJE Trnava, ktorá dosiahla vo výberovom konaní na tento post najlepšie výsledky.
