Návrh zákona na jednej strane rozširuje dôvody na poskytnutie azylu, na strane druhej zároveň vytvára prísnejšie azylové pravidlá. Minister však upozornil, že zákon nevytvára podmienky na väčší prílev utečencov. "Zo Slovenska sa nestane druhé Nórsko," zdôraznil.
Cieľom návrhu je snaha o dosiahnutie úrovne európskeho štandardu pri rozhodovaní o žiadostiach o azyl zo strany cudzincov - utečencov, ktorým v krajinách pôvodu alebo v krajinách ich posledného trvalého pobytu hrozí prenasledovanie z dôvodov rasy, náboženstva, národnosti, politickej príslušnosti či príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
V návrhu zákona sa zavádzajú tzv. vylučovacie klauzuly. Na ich základe sa neudelí azyl cudzincovi, ktorého nie je možné považovať za vhodného medzinárodnej ochrany napriek tomu, že splnil podmienky na udelenie azylu, avšak existujú vážne dôvody domnievať sa, že spáchal zločin proti mieru, ľudskosti alebo vojnový zločin. Azyl sa neudelí ani osobe, ktorá je dôvodne podozrivá, že sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo územia SR skôr, než požiadala o udelenie azylu. Toto ustanovenie je mimoriadne závažné a aktuálne je najmä s prihliadnutím na súčasnú medzinárodnopolitickú situáciu a boj s terorizmom.
Podľa migračného úradu MV SR požiadalo v roku 2000 o priznanie postavenia utečenca dovedna 1556 cudzincov. V roku 2001 tento počet vzrástol už na 8151 žiadateľov najmä z Afganistanu, Indie, Iraku, Bangladéša, Pakistanu, Srí Lanky a Sierra Leone.
Slovensko má napriek zvýšenému počtu žiadateľov charakter tranzitnej krajiny. Svedčia o tom vysoké počty zastavených konaní o priznanie postavenia utečencov z dôvodov, že žiadatelia dobrovoľne pritom zväčša legálnym spôsobom opúšťajú SR ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Z tohto dôvodu sa napríklad v roku 2001 zastavilo konanie v 5247 prípadoch.
