Bratislava 30. marca (TASR) - Možnosť občana osloviť Ústavný súd (ÚS) SR vo veci porušovania svojich základných práv bude od 1. júla 2001 podľa bývalého ústavného sudcu Jána Drgonca na pol roka zúžená.
Ako spresnil v rozhovore pre TASR, nadobudnutím účinnosti novely Ústavy SR od uvedeného dátumu vypadáva z ústavy článok, na základe ktorého mohli fyzické a právnické osoby podnetom na Ústavnom súde namietnuť porušenie svojich práv. Zostane v nej iba ústavná sťažnosť proti právoplatným rozhodnutiam štátnej správy a územnej samosprávy. Novú podobu však ústavná sťažnosť, ktorá spája súčasnú ústavnú sťažnosť s ochranou zaručenou súčasným podnetom, nadobudne až 1. januára 2002. Vzniká tak polročné medziobdobie, v ktorom ÚS SR bude mať veľmi zúženú právomoc chrániť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. "Možnosť občana osloviť ÚS svojimi problémami týkajúcimi sa porušenia základných práv je tak jednoznačne oslabená," konštatoval.
Podľa Drgonca je však pozitívom novely zvýšenie účinnosti ochrany základných práv Ústavným súdom. Navrhovateľ bude mať možnosť požiadať ÚS, aby nariadil nečinnému orgánu konať a môže si tiež uplatniť nárok na náhradu škody.
Na druhej strane, celý režim novej ústavnej sťažnosti je podľa neho odkázaný do pôsobnosti ÚS len v druhom slede, teda, ak o ochrane základných práv nebude rozhodovať iný súd. ÚS SR bude podľa Drgonca poskytovať síce účinnejšiu ochranu základným právam a slobodám, ale vo výrazne menšom rozsahu ako doposiaľ.
Novelizovaný článok 127 ústavy, týkajúci sa ústavnej sťažnosti, pritom pokladá za najslabší z celej novely. Podľa neho je ukážkou toho, kam viedla trojtýždňová parlamentná diskusia o nezmyselných veciach. "Parlament neurobil prácu, ktorú nad textom ústavy mal urobiť a nevenoval sa skutočným problémom," konštatoval Drgonec. Konečná podoba novely pritom poukazuje na slabý záujem poslancov NR SR o ochranu základných práv a slobôd občanov.
Bývalý ústavný sudca predpokladá, že dôsledkom úpravy narastie počet podaní proti SR na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Možné vnútroštátne riešenie situácie vidí využitím už zakotveného inštitútu ombudsmana, ako verejného ochrancu základných práv a slobôd. To čo sa "odfláklo" pri novelizácii ústavy, by sa do istej miery dalo "zachrániť" zákonom o ombudsmanovi, uviedol. Bolo by to možné v prípade, ak by sa do jeho pôsobnosti dostal účinný, nie iba symbolický dohľad nad časťou toho, čo dosiaľ pri ochrane základných práv a slobôd zabezpečoval ÚS SR.
*ver ir
