Bratislava 27. marca (TASR) - Vládny kabinet dnes poveril ministrov zahraničných vecí, obrany, vnútra a hospodárstva, aby dopracovali koncepciu bezpečnostného systému SR. Na jej základe vypracuje rezort vnútra návrh zákona o riadení štátu počas krízy.
Audit krízového manažmentu, ktorý dnes prerokovala vláda, totiž ukázal, že Slovensko v súčasnosti nemá dostatočne vybudovaný krízový manažment štátu v rámci bezpečnostného systému a súčasné zákony umožňujú jeho fungovanie len čiastočne. Zákony súčasne neustanovujú právomoc rozhodnúť o použití ozbrojených síl a ostatných výkonných zložiek bezpečnostného systému v prípade krízových situácií a v prípade iného ohrozenia života, zdravia a majetku.
Minister obrany SR Jozef Stank v tejto súvislosti priznal, že vzájomná koordinácia činností jednotlivých rezortov, ktoré reagovali na situáciu po septembrových útokoch v USA, bola viac-menej spontánna, aj keď zároveň ocenil pružnosť postupu. Nápravu preto vidí v dopracovaní celého bezpečnostného systému a jednotlivých zákonov.
Audit, ktorý analyzoval právne podmienky, organizačnú štruktúru, dokumentačné, komunikačné a personálne zabezpečenie v danej oblasti, upozornil, že komplexnú zodpovednosť za obranu a ochranu štátu i za riešenie krízových situácií spojených s bezpečnosťou štátu nesie vláda SR. Táto zodpovednosť však nie je výslovne ustanovená v žiadnom právnom predpise. V súčasnosti nejestvuje ani jej výkonný prvok, ktorý by sa zo zákona zaoberal monitorovaním a analýzou rizík a ktorý by pripravoval vláde návrhy rozhodnutí na úseku preventívnych činností, ale aj priameho riešenia krízových situácií. Vytvorenie dočasného situačného centra na Ministerstve zahraničných vecí SR nevytvára podmienky na nepretržité monitorovanie a hodnotenie situácie, ako základný predpoklad pre prijímanie zodpovedajúcich rozhodnutí pri riešení krízových situácií. Na vrcholovej úrovni krízového manažmentu štátu nie je ani pripravená dokumentácia, ktorá by vytvárala dostatočné podmienky na riešenie možných krízových situácií vojenského i nevojenského charakteru a poskytovala tak vláde komplexné metodické postupy na riešenie krízových situácií.
Ministerstvo obrany ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý je zodpovedný za riadenie obrany, koordinovanie činnosti orgánov štátnej správy, samosprávy a iných právnických osôb a fyzických osôb na úseku obrany, nemá vytvorený žiadny poradný, odborný a výkonný prvok krízového riadenia. Presun zodpovednosti za krízové riadenie z Ministerstva obrany SR na Generálny štáb Armády SR, ktorý je orgánom velenia, nie je podľa auditu v súlade s platnou legislatívou.
Pre oblasť krízového manažmentu na vrcholovej úrovni chýbajú profesionálne pripravení pracovníci, manažéri na komplexné riešenie krízových situácií v rámci bezpečnostného systému. Rovnako absentuje príprava ústavných činiteľov a volených funkcionárov verejnej správy na úseku krízového riadenia, ako je to zaužívané v mnohých európskych krajinách.
Osobitnú kapitolu tvorí komunikačný a informačný systém. Na Slovensku však okrem plošne prevádzkovaného Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie neexistuje celoštátny, ucelený komunikačný a informačný systém krízového riadenia. Vytvorenie takéhoto systému je pritom základnou podmienkou vybudovania a fungovania krízového manažmentu štátu.
*alf som
