Turčianske Teplice 27. marca (TASR)- Vo vyspelom zdravotníctve sú záchranárske povolania považované za jedny s najväčším profesionálnym rizikom, u nás podľa slov krajskej odborníčky pre urgentnú medicínu a medicínu katastrov pre Žilinský kraj MUDr. Anny Vargovej záchranári pociťujú absenciu uznania a kompenzácie rizík.
"Zdravotníctvo bolo podrobené štúdiám, týkajúcim sa možného poškodenia zdravia, ale záchranná služba zatiaľ nebola seriózne preskúmaná a v zákonných predpisoch tomuto povolaniu nie je venovaná taká pozornosť, akú si zaslúži", dodala.
Medzi riziká patrí vyššia pravdepodobnosť dopravnej nehody počas jazdy v sanitnom vozidle a následné poškodenie zdravia u členov posádky a pacienta. Pracovníci sú pripoistení, ale len pre prípad smrti a trvalých následkov. Bežné zranenia nie sú v poistke zahrnuté. Pracujú pod veľkým psychickým tlakom, prichádzajú k situáciám na hranici života a smrti za výrazných emocionálnych nálad ľudí. Je to zaťažkávajúca skúška ošetriť pacienta a zvládnuť v pokoji situáciu, povedala Vargová. Pri pracovnom výkone sa stretávajú s ľuďmi, o ktorých nevedia, akú chorobu majú, napríklad skryté infekčné ochorenia. Diagnózy sa dozvedia, až keď sú premeškané preventívne opatrenia ich ochrany. Priestor pre prácu v sanitnom vozidle je minimálny s nedokonalým hygienickým režimom.
Ako ďalej TASR Vargová informovala, záchranári ako profesia nemajú stanovené profesionálne riziko. Pre ilustráciu uviedla, že v turčianskom regióne majú príplatok 100 korún mesačne. "Pracujú len z presvedčenia aj napriek tomu, že častokrát nesú následky," dodala.