Bratislava 21. júla (TASR) - Voľbou podpredsedov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a aktuálnou politickou situáciou sa bude v sobotu v Trnave zaoberať mimoriadny snem KDH, ktorý zvolal predseda KDH Pavol Hrušovský na žiadosť Rady KDH. Po jeho skončení zasadne rada hnutia, aby zvolila chýbajúcich členov Predsedníctva KDH.
TASR prináša profil Kresťanskodemokratického hnutia:
KDH je politický subjekt, ktorý sa usiluje o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Vychádza z odkazu európskej kresťanskej kultúry. Jeho vznik iniciovali kresťanskí disidenti koncom roka 1989, keď už v novembri 1989 vyzvali zakladať kresťanskodemokratické kluby. Prípravný výbor Koordinačného centra KDH vznikol začiatkom decembra 1989. Jeho činnosť sa skončila zakladajúcim snemom, ktorý sa uskutočnil 17. februára 1990 v Nitre. Za predsedu KDH zvolil Jána Čarnogurského, ktorý túto funkciu zastával do 21. októbra 2000.
Vzhľadom na nejednotný názor na riešenie otázok štátoprávneho usporiadania Česko-Slovenska vznikli v KDH dve platformy. Na zasadnutí Rady KDH 7. marca 1992 sa od KDH odčlenila skupina ľudí, ktorá vytvorila nový politický subjekt s názvom Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH). Jeho ustanovujúci snem sa uskutočnil 28. marca 1992, predsedom sa stal Ján Klepáč. Dňa 10. októbra 1992 sa SKDH premenovalo na Kresťanskosociálnu úniu (KSÚ). Nadviazala na kresťanskú tradíciu a predsedom sa stal opäť Ján Klepáč. V máji 1998, keď bol predsedom KSÚ Viliam Oberhauser, podpísala KSÚ dohodu o spolupráci kresťanských a národných síl so Slovenskou národnou stranou (SNS) a v máji toho istého roku sa KSÚ spojila so SNS.
Mimoriadny snem KDH 28. marca 1992 potvrdil líniu Jána Čarnogurského a hnutie sa konsolidovalo vo svojej pôvodnej podobe. Do všetkých volieb (s výnimkou v roku 1992, keď z KDH vzniklo SKDH) nastupoval Čarnogurský vždy ako jediný kandidát na najvyššiu stranícku funkciu. V októbri 1996 podpredseda KDH pre ekonomiku Mikuláš Dzurinda oznámil svoju kandidatúru na najvyšší post hnutia na novembrovom sneme hnutia v Banskej Bystrici. Na Republikovej rade KDH pred snemom získal o 14 hlasov menej ako Ján Čarnogurský, na republikovom 9. sneme v novembri v Banskej Bystrici Čarnogurský porazil Dzurindu.
Hlavní predstavitelia troch vtedajších parlamentných opozičných strán - KDH, DÚ a DS podpísali v Bratislave 29. októbra 1996 dohodu o spolupráci tzv. Modrej koalície. Išlo o dohodu o utužení spolupráce, ale nie o spoločnej kandidátke do volieb.
V roku 1998 sa KDH stalo jedným z členov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), v rámci ktorej išlo do septembrových parlamentných volieb 1998. Kvôli novele volebného zákona, ktorá bola prijatá šesť mesiacov pred parlamentnými voľbami, musela SDK kandidovať ako politická strana. Jej predsedom sa stal Mikuláš Dzurinda, Čarnogurský nebol na kandidačnej listine SDK, po voľbách sa ale stal ministrom spravodlivosti nominovaným SDK.
Na aprílovom sneme KDH v roku 1999 jeho delegáti schválili zmenu stanov hnutia, ktorá umožnila tzv. obmedzené dvojité členstvo pre členov kresťanskodemokratickej platformy SDK. Znamenalo to, že kresťanskí demokrati mohli byť členmi KDH aj SDK, ale nemohli sa uchádzať o žiadne volené, ani profesionálne funkcie v KDH. Hlasovanie o tomto uznesení bolo zároveň priamym súbojom medzi Dzurindom a Čarnogurským. Dzurindovi sa podarilo Čarnogurského poraziť, keď na svoju stranu získal väčšinu delegátov, nezískal však podporu potrebnej dvojtretinovej väčšiny na zmenu stanov KDH.
Toto uznesenie delegáti nasledujúceho snemu v Trenčíne v októbri 2000 zrušili.
V januári 2000 Dzurinda spolu s desiatimi spolupracovníkmi ohlásili založenie novej politickej strany SDKÚ. Hlásilo sa k nej šesť ministrov nominovaných SDK a veľká časť poslancov poslaneckého klubu SDK. Klub však fungoval naďalej pod hlavičkou SDK a takto vystupoval aj voči koaličným partnerom vo vláde.
Vedenie KDH 19. novembra 2000 (deň po skončení ustanovujúceho kongresu SDKÚ) oznámilo, že poslanci NR SR z materského KDH si založia vlastný poslanecký klub KDH a vystúpia z klubu poslancov NR SR za SDK. V novom klube KDH bolo do konca II. volebného obdobia (do 23. septembra 2002) deväť členov.
Dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský júni 2000 oficiálne oznámil, že nebude kandidovať na najvyšší post v hnutí. Za nového predsedu KDH zvolili na jednodňovom sneme KDH v Trenčíne 21. októbra 2000 Pavla Hrušovského, ktorý porazil protikandidáta Jána Figeľa. Do tejto funkcie ho znovu zvolili na nasledujúce dva roky aj na 13. sneme KDH, ktorý sa uskutočnil 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch. Na tomto sneme delegáti rozhodli aj o niektorých zmenách stanov: rozhodli, že snem KDH, na ktorom sa bude voliť vedenie, sa uskutoční každé dva roky a rozhodli aj o tom, že volený funkcionár KDH nebude môcť byť členom iného straníckeho orgánu. Hrušovský na novozámockom sneme nemal žiadneho protikandidáta na šéfa strany, rovnako ako aj na sneme v Spišskej Novej Vsi v roku 2003.
VOĽBY:
V parlamentných voľbách v roku 1990 získalo KDH na Slovensku do SNR 19,20 percenta hlasov, čo znamenalo 31 poslaneckých kresiel.
V parlamentných voľbách v roku 1992 dostalo KDH 8,89 percenta hlasov do SNR a 18 poslaneckých kresiel.
V parlamentných voľbách v roku 1994 získalo KDH 10,08 percenta hlasov, teda 17 poslaneckých kresiel, ale nestalo sa vládnou stranou.
V roku 1998 sa parlamentných volieb zúčastnilo ako jeden zo subjektov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá vtedy získala 26,33 percenta hlasov a KDH sa stalo jednou z vládnych strán.
V parlamentných voľbách v roku 2002 KDH ako samostatný politický subjekt získalo 8,25 percenta hlasov voličov, čo znamená 15 poslaneckých kresiel v NR SR a účasť vo vláde. Z vládnej koalície vystúpilo KDH 6. februára 2006. Bola to reakcia na vyhlásenie prezídia SDKÚ-DS, ktoré označilo zmluvu o výhrade svedomia za neprijateľnú a podporilo postoj ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana nepodpísať pripravený dokument.
V parlamentných voľbách v roku 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov a 14 poslaneckých mandátov. Neúspechom sa skončili rokovania vedenia KDH o vstupe do vládnej koalície s víťazom volieb stranou Smer-SD, ako aj o zostavení pravicovej koalície KDH, SDKÚ, SMK s podporou ĽS-HZDS. Svoje podpredsednícke posty opustili Vladimír Palko, Daniel Lipšic, Rudolf Bauer a Rada KDH na rokovaní v Ružomberku odporučila predsedovi KDH Pavlovi Hrušovskému zvolať rokovanie mimoriadneho snemu hnutia.
KDH je od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP) sa KDH stalo 5. júla 2002, pozorovateľom v tejto organizácii bolo od roku 1996. KDH je aj členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI).
