Bratislava 21. júla (TASR) - Voľbou podpredsedov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a aktuálnou politickou situáciou sa bude v sobotu v Trnave zaoberať mimoriadny snem KDH, ktorý zvolal predseda KDH Pavol Hrušovský na žiadosť Rady KDH. Po jeho skončení zasadne rada hnutia, aby zvolila chýbajúcich členov Predsedníctva KDH.
TASR pri tejto príležitosti vydáva chronológiu doterajších snemov Kresťanskodemokratického hnutia:
17. februára 1990 - v Nitre sa uskutočnil ustanovujúci snem KDH. Zavŕšil etapu príprav vzniku kresťanského politického subjektu na Slovensku, ktorú začali kresťanskí disidenti hneď po udalostiach v novembri 1989. Jeden z jeho zakladateľov na Slovensku Ján Čarnogurský pripomenul význam kresťanstva v dejinách slovenského národa, jeho úlohy vo vtedajšej spoločnosti a úsilie kresťanov dosiahnuť slobodu a spravodlivosť pre jednotlivca i spoločnosť. Delegáti schválili stanovy, návrh programového vyhlásenia a za predsedu KDH zvolili Jána Čarnogurského.
3. novembra 1990 - na druhom sneme sa v Košiciach zišli delegáti, aby zhodnotili vtedajšiu politickú situáciu na Slovensku, najmä pokiaľ išlo o ďalšie spolužitie Čechov a Slovákov a vnútornú situáciu v hnutí. Krátko predtým prijatý jazykový zákon označili za demokratický a zodpovedajúci medzinárodným právnym normám.
10. novembra 1991 - tretí celoslovenský snem KDH v Žiline hodnotil problematiku štátoprávneho usporiadania, schválil novelizáciu stanov hnutia, týkajúcu sa členstva a vytvorenie funkcie výkonného podpredsedu. Snem potvrdil politickú líniu hnutia a Jána Čarnogurského vo funkcii predsedu.
28. marca 1992 - mimoriadny snem KDH v Trnave prerokoval aktuálnu situáciu v hnutí kresťanských demokratov, ktorá sa vykryštalizovala v priebehu posledného mesiaca, keď na pôde Rady KDH 7. marca 1992 vznikla nová platforma. Mimoriadny snem KDH sa zaoberal aj otázkami týkajúcimi sa prípravy na najbližšie voľby. V ten deň sa uskutočnil aj ustanovujúci snem novej platformy, ktorá prijala názov Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH).
18.- 19. septembra 1992 - piaty snem KDH v Poprade sa zaoberal najmä stratégiou opozičnej politiky, hodnotením príčin neúspechu hnutia v júnových voľbách 1992 a zmenami v jeho vnútri. Snem rozhodol o prebudovaní hnutia na politickú stranu pri ponechaní pôvodného názvu. Prijatím zásadne nových stanov sa zaviedol stranícky typ členstva.
Predsedom sa stal Ján Čarnogurský a podpredsedami František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik a Anton Anderko.
23.- 24. októbra 1993 - účastníci šiesteho snemu v Ružomberku prijali program KDH s názvom Lepšie Slovensko. Obsahoval podnety na zlepšenie situácie v hospodárstve, podnikaní, legislatíve. Ponúkal Slovensku cestu opierajúcu sa o tradičné kresťanské hodnoty. Snem potvrdil vo funkcii predsedu hnutia Jána Čarnogurského a do funkcií podpredsedov zvolil Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška a Emila Komárika. Antona Neuwirtha snem zvolil za čestného predsedu KDH.
3. decembra 1994 - na jednodňovom v poradí siedmom sneme KDH v Košiciach znovuzvolený predseda Ján Čarnogurský označil hnutie za najstabilnejší politický subjekt na slovenskej politickej scéne. Snem prijal vyhlásenie, v ktorom sa jeho delegáti obrátili na všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov SR, aby svojím postojom zabránili zneužívaniu výsledkov volieb a pomeru síl v NR SR na znovunastolenie autoritatívnej moci v našom štáte.
18.- 19. novembra 1995 - delegáti 8. snemu KDH v Nitre kritizovali domácu i zahraničnú politiku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara. V prijatom vyhlásení odsúdili politiku strán vládnej koalície, ktorá podľa nich skrýva za prejavmi hejslováctva a falošnej lásky k vlasti iba pošliapávanie dobrého mena Slovenska a rozkrádanie spoločného majetku.
23.- 24. novembra 1996 - na 9. sneme v Banskej Bystrici zvíťazil Ján Čarnogurský nad Mikulášom Dzurindom v zápase o post lídra KDH. Dzurinda bol v dejinách KDH dovtedy vôbec prvým Čarnogurského protikandidátom. Podpredsedami sa stali Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Vladimír Palko a Ján Figeľ. Delegáti snemu kritizovali ekonomickú politiku vtedajšej vlády. Na margo zahraničnej politiky sa zhodli v tom, že Slovensko sa potrebuje integrovať do zjednocujúcej sa Európy a KDH bude podporovať vstup SR do európskych štruktúr.
22.- 23. novembra 1997 - v poradí 10. snem KDH v Prešove schválil zmenu stanov v dôsledku nového územnosprávneho rozdelenia Slovenska a s ohľadom na najbližšie voľby. Jednou z nosných tém bola otázka privatizácie a príprava na nasledujúce voľby. Za predsedu snem opäť zvolil Jána Čarnogurského a päť podpredsedov: Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Jána Figeľa, Vladimíra Palka a Milana Horta.
10.- 11. apríla 1999 - zmenu stanov KDH, ktorou sa definitívne vyriešila otázka dvojitého členstva v súvislosti so vstupom KDH do Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v roku 1998, schválil 11. snem KDH v Liptovskom Mikuláši. Podľa nej sa umožnilo tzv. obmedzené dvojité členstvo pre členov kresťanskodemokratickej platformy SDK. Znamenalo to, že kresťanskí demokrati mohli byť členmi KDH aj SDK, ale nemohli sa uchádzať o žiadne volené ani profesionálne funkcie v materskom hnutí. Predsedom sa opäť stal Ján Čarnogurský a podpredsedami Pavol Hrušovský, Vladimír Palko, Anna Záborská, Július Brocka a Pavol Minárik.
21. októbra 2000 - delegáti 12. snemu KDH v Trenčíne zvolili nového predsedu Pavla Hrušovského, ktorý po desiatich rokoch vystriedal Jána Čarnogurského. Zvolili piatich podpredsedov - Vladimíra Palka, Júliusa Brocku, Daniela Lipšica, Pavla Minárika a Jána Figeľa. Prijali aj takzvanú malú novelu stanov a zrušili možnosť obmedzeného dvojitého členstva. Vyzvali svojich členov a sympatizantov nezúčastniť sa na novembrovom referende o predčasných voľbách. Obrátili sa na občanov Slovenska, aby sa pripojili k spoločnej iniciatíve Áno pre rodinu, a tak pomohli zlepšiť postavenie rodiny.
20. október 2001 - na 13. sneme KDH v Nových Zámkoch delegáti zvolili za predsedu na nasledujúce dva roky Pavla Hrušovského. Potvrdili vo funkciách piatich podpredsedov KDH zvolených na predchádzajúcom sneme v Trenčíne. Rozhodli o niektorých zmenách stanov KDH - snem KDH, na ktorom sa bude voliť vedenie, sa uskutoční každé dva roky a volený funkcionár KDH nebude môcť byť členom iného straníckeho orgánu. Snem potvrdil, že KDH pôjde do volieb 2002 samostatne pod vlastnou hlavičkou. Delegáti vyzvali poslancov NR SR, aby prijali Deklaráciu o zvrchovanosti členských krajín EÚ v kultúrno-etických otázkach pripravenú KDH.
5. apríla 2003 - v Spišskej Novej Vsi sa uskutočnil 14. snem KDH, kde bol Pavol Hrušovský opätovne zvolený za predsedu KDH. Potvrdili piatich podpredsedov. Podporili kandidatúru Františka Mikloška na prezidenta SR, Jána Figeľa na člena Európskej komisie a Annu Záborskú na prvé miesto kandidačnej listiny KDH do volieb poslancov Európskeho parlamentu. Hrušovský za dôležitú považuje aj diskusiu o zachovaní národnej meny. Snem vyzval členov a sympatizantov KDH, aby sa zúčastnili na májovom referende a hlasovali za vstup do SR do EÚ. KDH podporilo aj vstup do NATO. Delegáti snemu odobrili odmietavý postoj k vojenskému riešeniu irackej krízy.
22. októbra 2005 - 15. snem KDH v Ružomberku rozhodoval o novom vedení hnutia a zmene stanov. KDH naďalej počítalo s predčasnými parlamentnými voľbami a odmietlo spoluprácu s ĽS-HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. KDH odmietlo vstup do akýchkoľvek predvolebných blokov, či viazať sa sľubmi o spolupráci s konkrétnou politickou stranou.
Predsedom KDH sa stal opäť Pavol Hrušovský, za podpredsedov boli zvolení Vladimír Palko, Daniel Lipšic, Martin Fronc, Július Brocka, Rudolf Bauer. Snem prijal zmenu stanov, ktorá umožní pozastaviť členstvo tomu, kto je obžalovaný pre úmyselný trestný čin, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu. Členstvo v celoslovenskej Rade KDH získali podľa stanov automaticky aj poslanci Európskeho parlamentu, predsedovia vyšších územných celkov za KDH i primátor hlavného mesta SR.
