Snemy KDH
17. februára 1990
V Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), na ktorom bolo oficiálne založené hnutie a prijaté stanovy KDH. Predsedom sa stal Ján Čarnogurský, jeden zo siedmich vyzývateľov na zakladanie kresťanskodemokratických klubov.
3.- 4. novembra 1990
V Košiciach rokoval 2. snem KDH o vzťahu k ostatným stranám, o politickej činnosti KDH, o KDH v európskom kontexte, samostatnosti Slovenska a jazykovom zákone. Snem hodnotil otázky štátno-právneho usporiadania a prvé slobodné voľby - KDH skončilo druhé za VPN s 19,2 % hlasov a stalo sa súčasťou slovenskej i federálnej vládnej koalície. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedom sa stal Anton Andráš, vtedajší minister vnútra.
9.- 10. novembra 1991
Snem KDH v Žiline riešil štátno-právnu otázku SR a problematiku lustračného zákona. Za predsedu bol zvolený J. Čarnogurský, za podpredsedu J. Petrík. KDH bolo v tom čase, po rozpade VPN, najsilnejšou vládnou stranou, J. Čarnogurský sa po V. Mečiarovi stal predsedom vlády.
28. marca 1992
V Trnave sa konal mimoriadny snem KDH súvisiaci s rozpadom strany na SKDH a KDH. Prejavil sa rozdiel medzi líniou štátno-právneho usporiadania J. Čarnogurského (štátna zmluva s ČR a približovanie sa k samostatnej hviezdičke v EÚ) a líniou Jána Klepáča (minimom bola zvrchovanosť SR). Časť poslancov, ministrov a členov KDH, tzv. Klepáčova skupina, z KDH odišla. Do hnutia vstúpil František Mikloško, vtedajší predseda SNR, vedenie hnutia sa na tomto sneme
19.- 20. septembra 1992
V Poprade sa zišli účastníci riadneho snemu KDH. V tom čase už bol jasný rozpad ČSFR, KDH po volebnom výsledku (8,88 % hlasov do SNR) prešlo do opozície. Za predsedu bol zvolený J. Čarnogurský, podpredsedami sa stali F. Mikloško, I. Šimko, E. Komárik, A. Anderko.
23. októbra 1993
Prvý snem v samostatnej SR. KDH sa vyrovnávalo so svojou opozičnou politikou a konsolidovalo vlastné rady. Za predsedu bol zvolený J. Čarnogurský, podpredsedami sa stali M. Dzurinda a znova F. Mikloško, I. Šimko a E. Komárik.
2.- 3. decembra 1994
Snem v Košiciach konštatoval, že opätovné víťazstvo HZDS v jesenných parlamentných voľbách (KDH získalo 10, 08% hlasov) znamená, že na Slovensku ešte stále jestvuje značný rozdiel v stupni poznania a v názoroch politickej elity na Slovensku a základnej občianskej vrstvy. KDH analyzovalo svoju účasť v Moravčíkovej vláde. Za predsedu bol zvolený J. Čarnogurský, podpredsedami sa stali J. Figeľ a opäť M. Dzurinda, F. Mikloško a I. Šimko. Ivan Šimko otvoril na sneme otázku otvorenia KDH občianskej pravici.
18. novembra 1995
Snem KDH sa uskutočnil v Nitre a potvrdil programové smerovanie hnutia ako pravicovo-konzervatívnej strany. Predseda Ján Čarnogurský v prejave zdôraznil, že hnutie sa hlási k sociálno-trhovému hospodárstvu. Za predsedu hnutia zvolili Jána Čarnogurského, ktorý nemal na túto funkciu protikandidáta. Bez protikandidátov boli aj adepti na podpredsedov - Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ján Figeľ, ktorých tiež zvolili. Delegáti novelizovali stanovy hnutia a prijali vyhlásenie, v ktorom odsúdili nacionalizmus vládnej koalície.
23. novembra 1996
V Banskej Bystrici bol zvolený na 9. sneme KDH za predsedu Ján Čarnogurský. O post predsedu hnutia sa uchádzal i Mikuláš Dzurinda. Predložil víziu ľudového KDH, ktoré by malo okrem veriacich osloviť i ateistov a liberálov. Podpredsedami sa stali M. Dzurinda, J. Figeľ a I. Šimko, F. Mikloška nahradil V. Palko.
22. - 23. novembra 1997
Jubilejný 10. pracovný snem KDH v Prešove sa niesol pod mottom: urobiť všetko pre to, aby sa Slovenská demokratická koalícia (SDK) presadila vo voľbách. J. Čarnogurský bol opätovne zvolený za predsedu hnutia. Delegáti prijali vyhlásenie, ktorým potvrdili spojenie politických strán v rámci SDK a doterajšiu orientáciu zahraničnej aj vnútornej politiky KDH. Hnutie prijalo niekoľko organizačných zmien, do novej funkcie podpredsedu pre samosprávu bol zvolený M. Hort, podpredsedami zostali M. Dzurinda, J. Figeľ, I. Šimko a V. Palko.
10.- 11. apríla 1999
11. snem KDH sa konal v Liptovskom Mikuláši. Kľúčovou otázkou snemu bolo rozhodnutie o tzv. dvojitom členstve v SDK a KDH. (KDH bolo od októbra 1998 v rámci SDK členom vládnej koalície). Hoci dvojité členstvo podporila nadpolovičná väčšina delegátov, nezískalo súhlas potrebných dvoch tretín. Snem schválil tzv. obmedzené dvojité členstvo, čo znamenalo, že členovia KDH mohli byť súčasne členmi SDK, ale nemohli sa uchádzať o funkciu v materskej strane. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, novými podpredsedami sa stali Pavol Hrušovský, Anna Záborská, Pavol Minárik a Blažej Krasnovský (tragicky zahynul pri autonehode), z bývalých členov vedenia ostal len Vladimír Palko.
21. októbra 2000
Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu KDH v Trenčíne zvolili za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku. Podpredsedom pre tlač a vonkajšie pôsobenie sa stal Vladimír Palko, podpredsedom pre vnútornú politiku Daniel Lipšic, podpredsedom pre ekonomiku Július Brocka a podpredsedom pre samosprávu Pavol Minárik. Delegáti snemu zrušili možnosť dvojitého členstva pre členov KDH. V uznesení snem prijal návrh, aby poslanci KDH iniciovali legislatívne zmeny v platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva buď podaním na Ústavný súd (ÚS) SR, alebo iným zákonným spôsobom tak, aby zabezpečili väčšiu ochranu ľudského života.
20. októbra 2001
Delegáti 13. snemu KDH v Nových Zámkoch potvrdili vo funkcii predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Snem potvrdil aj podpredsedov v ich funkciách. Daniel Lipšic zostal podpredsedom pre vnútornú politiku, Vladimír Palko pre médiá a vonkajšie pôsobenie, Július Brocka pre ekonomiku, Pavol Minárik pre samosprávu a Ján Figeľ pre zahraničnú politiku. Snem KDH pred parlamentnými voľbami v roku 2002 jednomyseľne potvrdil rozhodnutie Rady KDH ísť do volieb samostatne. Snem schválil aj novelizované stanovy hnutia, kde navrhnuté zmeny posilňujú právomoci a postavenie vrcholových orgánov KDH.
5. apríla 2003
Delegáti 14. snemu KDH v Spišskej Novej Vsi opätovne zvolili do funkcie predsedu strany Pavla Hrušovského.
Získal 330 z 338 platných hlasov. Delegáti volili aj podpredsedov hnutia. Podpredsedom pre tlač a vonkajšie pôsobenie sa stal Vladimír Palko, pre zahraničné vzťahy Ján Figeľ, pre vnútornú politiku Daniel Lipšic a podpredsedom pre ekonomiku Július Brocka, podpredsedom pre samosprávu Pavol Minárik.
22. októbra 2005
15. snem KDH v Ružomberku potvrdil na čele strany Pavla Hrušovského, ktorého podporilo 320 delegátov. Dvaja hlasovali proti nemu, osem delegátov sa hlasovania zdržalo. Snem KDH 273 hlasmi schválil novelu stanov, podľa ktorej predsedníctvo bude povinné pozastaviť členstvo v strane osobe, ktorá je obžalovaná z úmyselného trestného činu. Túto zmenu schválili kresťanskí demokrati pre kauzu Pavla Bielika, ktorý bol krajským šéfom KDH v Bratislavskom kraji. Pavol Hrušovský po zvolení na sneme konštatoval, že jeho ambíciou je doviesť stranu k úspešnému výsledku v parlamentných voľbách. "Chcem, aby KDH mohlo ovplyvňovať slovenský politický život aj po voľbách v roku 2006," povedal v Ružomberku.
22. júla 2006
Mimoriadny snem KDH sa uskutoční v Trnave. O zvolaní mimoriadneho snemu rozhodla Rada KDH 8. júla na svojom zasadnutí v Ružomberku. Delegáti na mimoriadnom sneme zvolia nových podpredsedov, pretože traja sa vzdali funkcií. Po rokovaní Rady KDH opustili posty podpredsedov Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Ešte pred rokovaním rady odstúpil z funkcie podpredsedu Vladimír Palko. Delegáti na mimoriadnom sneme určia ďalšie smerovanie KDH. Okresná rada KDH v Bratislave II. podľa jej predsedu Dušana Pekára požiadala, aby snem určil smerovanie KDH ako kresťanského ľudového hnutia, ktoré má program pre malých a stredných podnikateľov, vidiek, dôchodcov, sociálne slabých a rodiny. KDH získalo 17. júna vo voľbách do NR SR 8,31 % platných hlasov voličov a stalo sa v NR SR opozičnou stranou.
