Vysoké Tatry 24. júla (TASR) - Vyše 25 tisíc stojacích stromov napadnutých podkôrnym hmyzom (lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým) spracovali Štátne lesy (ŠL) TANAP-u od začiatku roka.
"Po spracovaní vetrovej kalamity v máji tohto roka nezostala na území národného parku v správe ŠL TANAP-u ani jedna nespracovaná lokalita. Niekde sme však zámerne nechávali ležať neodkôrnené kmene padnutých stromov, tzv. lapáky na odchyt lykožrúta. Je to jeden z účinných nástrojov boja proti podkôrnemu hmyzu. V súčasnosti spracovávame kôrovcovú kalamitu priebežne. Denne asanujeme 200 až 250 stromov napadnutých týmto hmyzom" informoval dnes riaditeľ ŠL TANAP-u Peter Liška.
Dodal, že vyše 250 tisíc stromov naďalej zostáva v územiach s piatym stupňom ochrany prírody v národných prírodných rezerváciách TANAP-u. Štátna správa ochrany prírody v nich nepovolila spracovať vetrovú kalamitu, prípadne doposiaľ nerozhodla o udelení výnimky na jej spracovanie. Nezvládnuteľnou je tak už situácia v ochranných pásmach najmä okolo rezervácií Velická dolina, Studené doliny, Skalnatá dolina, Pramenište, Javorová dolina, Bielovodská dolina a Belianske Tatry.
"V súčasnosti už nemá zmysel, aby sme trvali na udelení výnimky na spracovanie kalamitného dreva v týchto územiach. Rýchle odstránenie poškodeného dreva malo zmysel dovtedy, kým bol lykožrút pod kôrou. Teraz, keď zo stromov vyletel, nemá význam, aby sme toto drevo z lesa vyťahovali von," dodal Líška.
Tohtoročná populácia podkôrneho hmyzu sa v horúcich a suchých letných dňoch rozmnožila natoľko, že nalietava už aj do stojacich zelených stromov. Podkôrniková kalamita sa stáva vážnou hrozbou pre súčasný lesný ekosystém Tatranského národného parku. Prípadný prudký veľkoplošný rozpad tatranských lesov by však mal nevyčísliteľné následky najmä vo vodohospodárskej oblasti. Spolu s lesom by sa vážne narušili aj jeho ostatné celospoločenské funkcie, teda pôdoochranná, protilavínová, klimatická, rekreačná, zdravotno-hygienická i estetická. sv tal
