Chorvátsky Grob 28. júla (TASR) - Obyvatelia chorvátskogrobskej časti Čierna Voda sa cítia ohrození projektom obnovy vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šúr. Založili preto občianske združenie (OZ).
"Chceme chrániť svoje majetky, ktoré stúpajúcou vodou budú znehodnotené," zdôvodnila dnes pre TASR vznik OZ Chorvátsky Grob -Čierna Voda členka jeho výboru Helena Šafránková. Za niekoľko dni získali vyše 300 členov, na zakladajúcej schôdzi 26. júla prijali stanovy a v pondelok 31. júla požiadajú Ministerstvo vnútra SR o registráciu združenia.
Čierna Voda je atraktívna stavebná lokalita neďaleko Bratislavy a pri Šúre, kde podľa Šafránkovej býva asi 4000 ľudí a v najbližších rokoch sa plánuje výstavba pre 20 000 obyvateľov. Mnohí tam majú nové domy alebo kúpené parcely na stavbu. "Ja som normálne získala stavebné povolenie a teraz mám strach, že keď obnovia vodný režim v Šúre, budem mať mokrý dom," povedala Šafránková, ktorá býva druhý rok v novostavbe a na jar mala tesne vedľa nej dočasne stojatú vodu. Problémom pre ňu sú aj prívalové dažde, no väčším môže byť realizácia projektu, ktorým sa trvale zvýši hladina Šúra. "Nie sme proti záchrane Šúra, ale tento projekt nás ohrozuje," dodala Šafránková.
Podľa stavebno-technického prieskumu sa výška hladiny podzemnej vody v lokalite Čierna Voda nachádza od 20 do 240 cm pod terénom. Existujúce stavby sú zakladané zväčša na železobetónových doskách v hĺbke 80 až 100 cm. V pivničných priestoroch býva voda, ktorú majitelia objektov musia odčerpávať. Podzemná voda sa vyskytuje i vo vodomerných šachtách starších aj nových domoch.
Na projekt obnovy vodného režimu NPR Šúr získala Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP) 400 000 eur. Z toho 300 000 je z Európskej únie a 100 000 dodajú slovenskí partneri. Projekt trvá od roku 2003 a teraz prebieha záverečná fáza po verejnom pripomienkovaní k jeho trom variantom. Obce Slovenský Grob, Svätý Jur a Chorvátsky Grob, štátne a ďalšie inštitúcie zasielajú pripomienky na Ministerstvo životného prostredia SR. To ich vyhodnotí a vydá záverečné stanovisko. "Malo by to byť na jeseň," uviedla pre TASR projektová manažérka LIFE Šúr Danka Thalmeinerová z APOP.
Šúr predstavuje najrozsiahlejší súvislý komplex zamokreného slatinného jelšového lesa s jedinečným zložením flóry a fauny v strednej Európe. Má rozlohu 991 hektárov a prírodnou rezerváciou je od roku 1952. Ako prvá slovenská lokalita bola v roku 1990 zapísaná do zoznamu medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarskej konvencie, od roku 2004 je zaradená do Národného zoznamu území európskeho významu.
Dlhoročným problémom rezervácie je nedostatok vody, v dôsledku narušenia vodného režimu dochádza k vysychaniu stromov, úbytku rastlín a živočíchov. Asociácia priemyslu a ochrany prírody získala grant z programu LIFE Európskej únie na projekt obnovy vodného režimu v Šúre. Ten je v závere posudzovania.
