K takým patrí aj znásilnenie. Jedinou spoľahlivou ochranou proti nemu je prevencia. Treba sa vyhýbať najmä ľudoprázdnym miestam a spoločnosti s alkoholom.
"Páchateľmi znásilnení bývajú často muži z okruhu známych alebo dokonca príbuzných. Viac ako polovica znásilnených žien pozná útočníkov. Práve takéto prípady obeť väčšinou nikdy neoznámi. Znásilnenie je trestný čin a jeho oznámenie je súčasťou prevencie. Útočník často opakuje pokusy o znásilnenie a môže ho zastaviť práve rýchle vyšetrenie trestného činu. Odhaliť páchateľa pomôže najmä samotná obeť, a tak ochráni ďalšie ženy," prízvukoval prezident Spoločnosti za zdravý sexuálny život a podpredseda Slovenskej sexuologickej spoločnosti Ivan Kubiš.
Odborníci prichádzajúci do styku s obeťami znásilnenia potvrdzujú, že je problematické získať štatistické údaje o frekvencii týchto násilných činov. Ženy sa totiž ťažko zdôverujú so znásilnením. Väčšina z nich to neoznámi nikomu bezprostredne. Dozvedia sa to sexuológovia až niekoľko rokov po udalosti pri vyšetrení. Obete mávajú totiž okrem výčitiek aj problémy v intímnom živote. Voči mužom sú nedôverčivé, nedokážu si vybudovať trvalý vzťah.
Takzvaný posttraumatický syndróm u znásilnených žien sa podľa známeho banskobystrického sexuológa Kubiša prejavuje oslabením sexuálnych funkcií a emocionálnou úzkosťou. Dôležitá je podpora blízkych postihnutej ženy a psychológa, ktorý pomôže s prekonaním bezprostredného krízového obdobia po znásilnení a s vyrovnaním sa s nepríjemným zážitkom do budúcnosti.
"Pokiaľ ide o zdravie žien, rozlišujeme priame a dlhodobé následky znásilnenia - fyzické zranenia, choroby tráviacej sústavy, syndróm chronickej bolesti, depresie a samovraždy. Znásilnenie zasahuje aj reprodukčné zdravie a môže viesť ku gynekologickým problémom, nechcenému tehotenstvu, predčasným pôrodom i sexuálne prenosným chorobám. Obete častejšie navštevujú lekára a sú častejšie hospitalizované," upozornil Kubiš.
Sexuológovia sa však stretávajú aj s paradoxnými prípadmi, keď obete znásilnenia pozitívne sexuálne reagujú v situáciách, ktoré u nich vyvolávajú extrémnu úzkosť, poníženie a strach. Niekedy môže byť pocit sexuálnej zvrátenosti výraznejší ako telesná trauma a spoločenské poníženie spôsobené znásilnením, uzavrel Kubiš.
