Spomienka na utrpenie Rómov počas II. svetovej vojny je ohliadnutím sa za inštitucionálnymi tlakmi, davovou psychózou, strachom, no i osobnou odvahou. Aj keď diskriminácia a perzekúcie Rómov vyvrcholili počas Slovenského štátu, aj dnes je možné identifikovať anticigánizmus v jeho rozmanitých podobách.
Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytla Nadácia Milana Šimečku.
Ako sa vo vyhlásení nadácie ďalej uvádza, aj po voľbách je na národnej úrovni postoj voči historickému a morálnemu odkazu Pamätného dňa rómskeho holokaustu nečitateľný. Vo vláde je strana, ktorej predstavitelia kedysi stáli za petíciou proti výstavbe sociálnych bytov pre Rómov v Dobšinej, ktorú neskôr Výbor OSN na odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie vyhlásil za porušenie medzinárodného dohovoru. Vládny program je podľa predstaviteľov nadácie, jemne povedané, nacionalisticky ladený, aj keď sa v ňom vláda zaväzuje „rozvíjať multietnický a multikultúrny charakter spoločnosti”.
Projekt osadenia pamätníkov na miestach najväčšieho utrpenia Rómov počas vojny sa nesie pod heslom „Ma bisteren! Nezabudnime!“. Avšak nezabudnúť už dnes nestačí. Nie je dôležité, čo si pamätáme, ale ako si pamätáme. Nepochybne, poznanie počtu obetí a foriem protirómskych represálií počas vojny je dôležité z hľadiska historickej pravdy. Je i prejavom symbolickej spravodlivosti pre tých, ktorí neprežili. Avšak ak si dnes, v Pamätný deň rómskeho holokaustu, plne neuvedomíme, prečo sa Rómovia stali obeťami rasového prenasledovania počas vojny, nebudeme ani schopní identifikovať tie anticigánske predsudky a stereotypy, ktoré sú príčinou dnešnej diskriminácie a segregácie, uvádza sa vo vyhlásení Nadácie Milana Šimečku.
