BRATISLAVA 3. augusta (SITA) - Takmer 60 percent Slovákov je ochotných triediť biologicky rozložiteľné odpady a vyše 20 percent tak dnes aj robí. 4,5 percenta ľudí je k triedeniu bioodpadu ľahostajných. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v období od 15. mája do 30. júna na vzorke 1 051 občanov uskutočnilo občianske združenie CEPTA.
Ako agentúru SITA informoval Miloš Veverka zo združenia, 24 percent respondentov vyjadrilo ochotu triediť bioodpad systémom triedeného zberu v obci na výrobu komunálneho kompostu. Kompostovať bioodpad priamo doma v záhrade je ochotných 34 % respondentov. „Domáce kompostovanie je najľahšou cestou ako zhodnotiť bioodpad, treba však mať aspoň malú záhradu s možnosťou kompostovania, čo prichádza do úvahy najmä pri rodinných domoch,“ konštatuje Veverka.
Podľa prieskumu až 87 % respondentov sa snaží znižovať tvorbu odpadov. Väčšinou ide o triedenie odpadu a kompostovanie bioodpadu. Takmer 30 % respondentov pociťovalo nedostatok informácií o problematike bioodpadu, a preto nevedelo k jeho triedeniu zaujať stanovisko. Sedem percent nepovažovalo za potrebné triediť bioodpad, pretože „bioodpad na skládke komunálneho odpadu zhnije“. Táto domnienka podľa Veverku tiež svedčí o zlej informovanosti. „Bioodpad a iné rozložiteľné časti komunálneho odpadu ako drevo a papier, spôsobujú na skládke množstvo problémov, z ktorých najvýznamnejším je tvorba skládkového plynu. Skládkový plyn, zložený najmä z metánu a oxidu uhličitého, prispieva ku zvyšovaniu skleníkového efektu atmosféry," vysvetlil Veverka. Dodal, že ďalším dôsledkom je vznik korozívneho prostredia v telese skládky, problémových výluhov a zápachu. "Zanedbateľný nie je ani záber miesta na skládke, keďže bioodpad tvorí 35 – 50 % odpadu z domácností,“ povedal Veverka.
Obce a mestá postupne prechádzajú na triedenie a kompostovanie bioodpadu z úprav verejnej zelene, cintorínov a parkov, čo im ukladá zákon o odpadoch od 1. januára 2006. Od januára 2010 sa má zber bioodpadu rozšíriť aj na domácnosti. Podľa prieskumu je triedenie bioodpadu záťažou pre rozpočty samospráv a vyžadovalo by si istú formu finančnej podpory od štátu. „Navrhujeme odviesť malú časť DPH, platenej za zeleninu a ovocie, na vytvorenie fondu a rozvoj systému podporujúceho zber a spracovanie bioodpadu," uvádza Veverka.
