FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA – Vyplácanie dôchodkov je na Slovensku pridrahá záležitosť. Na to, aby poštár doručil penziu až k dôchodcovi, minie Sociálna poisťovňa 15 korún a 30 halierov. Ak by dôchodca dostával svoje peniaze na účet, stálo by to o 13 korún menej.
Bolo by na ďalšie
Na Slovensku žije milión dvestotisíc dôchodcov a 92 percent z nich čaká každý mesiac na poštára. Na to, aby sa dočkali, minie štát ročne 160 miliónov korún. Je to suma, ktorá by pokryla mesačný dôchodok 30-tisíc dôchodcov.
Hoci problém trvá už roky, Sociálna poisťovňa sa ho teraz rohodla riešiť. „Hľadáme rôzne možnosti, ako ušetriť peniaze, a zmena v zasielaní dôchodkov na účty namiesto ich posielania poštou je jednou z nich,“ tvrdí nový šéf poisťovne Miroslav Knitl. Podľa informácií SME prebehla v poisťovni aj diskusia o možnosti nechať zaplatiť poštovné poplatky dôchodcom, ale tento variant sa ukázal ako nepriechodný. Jedinou otvorenou témou tak zostáva presvedčiť dôchodcov, aby si otvorili účet v banke. „Uvedomujeme si, že na starších občanov nemôžeme vyvíjať nátlak. Budeme sa snažiť osloviť ich prostredníctvom médií. Pripravujeme rozsiahlu mediálnu kampaň,“ vysvetlil Knitl.
V dedinkách bankomaty nie sú
Psychologický odpor dôchodcov k bankovým účtom zrejme nebude jedinou prekážkou. Na vidieku sú možnosti bezhotovostného platobného styku veľmi obmedzené. Na jednu obec či mesto pripadá na Slovensku približne jedna tretina bankomatu. Ani najväčšia slovenská banka nemôže hovoriť o kompletnom pokrytí celého územia, a tak obec s menej ako 3000 obyvateľmi má len malú pravdepodobnosť výskytu bankomatu či pracoviska banky.
Paradoxne by sa riešenie situácie mohlo oprieť o súčasný stav. Najväčšiu sieť pobočiek, ktorá pokrýva aj malé dediny, má Slovenská pošta. Jej pracoviská využíva na ponuku bankových služieb Poštová banka. „Naša výhoda je v počte a rozložení obchodných miest po celom Slovensku. Sme pripravení zvládnuť aj zvýšený nápor v prípade zriaďovania osobných účtov pre dôchodcov,“ hovorí o pozícii banky jej hovorkyňa Katarína Kadašiová.
Sociálna poisťovňa má však širšiu predstavu spolupráce s bankami: „Chceli by sme uzavrieť zmluvy s viacerými bankovými inštitúciami, ktoré majú pobočky na celom území Slovenska, aby sa mohli dôchodcovia sami rozhodnúť, ktorej z nich budú dôverovať,“ povedal Knitl.
Dôchodcov treba motivovať
Odborníci upozorňujú, že samotná možnosť otvoriť si účet nebude dôchodcom stačiť a na to, aby si ho skutočne otvorili, bude potrebné ich motivovať. Mohlo by ísť napríklad o zaplatenie zriaďovacieho poplatku za účet alebo o výhodnejšie tarify pri bezhotovostných prevodoch. Žiadna z týchto možností však oficiálne nie je na zozname posudzovaných riešení.
Bežný poplatok pri založení účtu predstavuje 30 až 100 korún. To sú prvotné náklady, ktoré by musel dôchodca uhradiť banke. Prevody peňazí prostredníctvom bankových účtov sú však lacnejšie ako úhrady poštou, preto by platenie inkasa či nájomného mohlo vyjsť dôchodcu lacnejšie. Na porovnanie – zaplatenie 1000-korunového účtu prevodom medzi bankovými účtami vyjde na dve až tri koruny, kým pošte by ste museli dať za 1000-korunovú poukážku typu C až 16 korún.
Možnosť zníženia poplatkov pre dôchodcov je podľa odborníkov reálna, pretože pre banky predstavujú dôchodky pravidelný prísun voľných peňazí. V súčasnosti posiela poisťovňa na dôchodcovské účty 490 miliónov korún mesačne. Ak by sa teoreticky podarilo presvedčiť všetkých dôchodcov, dostalo by sa z pančúch do bánk každý mesiac ďalších šesť miliárd korún.
JURAJ JAVORSKÝ
