Zmenou rokovacieho poriadku sa bude v stredu zaoberať vládny kabinet, podľa Glendovej sa však pozmení len režim zverejňovania záznamov.
Úpravu navrhuje vedúci úradu vlády Igor Federič prostredníctvom vypustenia článku platného predpisu, podľa ktorého sa zo zasadania kabinetu vyhotovuje zvukový záznam, ak predsedajúci nerozhodne inak. Federič to odôvodňuje tým, aby nedochádzalo k opakovaným nedorozumeniam pri požiadavkách na sprístupnenie zvukového záznamu verejnosti. Snahou je zabrániť pochybnostiam o potrebe zverejňovania zvukových záznamov vyhotovených z rokovaní kabinetu. Nepôjde teda o informáciu podliehajúcu režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú má povinná osoba k dispozícii, a ku ktorej má každý prístup.
Úprava tiež vychádza z rokovacieho poriadku vlády, podľa ktorého sú zasadnutia kabinetu neverejné, ako i infozákona, podľa ktorého vláda zverejňuje len texty materiálov predložených na rokovanie a prijaté uznesenia. Okrem toho na zvukových záznamoch sa nachádzali aj zvukové prejavy osobnej povahy, ktoré sa podľa infozákona nesprístupňujú alebo ich možno sprístupniť iba s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.
Zvukový záznam z vládneho rokovania využil napríklad bývalý minister kultúry František Tóth kvôli januárovému uzneseniu vlády Mikuláša Dzurindu na zastavenie privatizácie. Minister totiž následne nezastavil rozbehnuté predaje nehnuteľností v rezorte kultúry, za čo ho chcel predseda vlády odvolať z funkcie. Tóth pritom argumentoval ústnou odpoveďou premiéra na jeho otázku, že sa to netýka predaja nehnuteľností v súvislosti s dostavbou novostavby SND. Na potvrdenie si vypýtal zvukový záznam z rokovania, jeho prepis však nemohol zverejniť, keďže to neumožňoval príslušný metodický pokyn.
