Košice 8. augusta (TASR) - Za príliš všeobecný a plný rozporov považuje vládny program v oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia košické ochranárske združenie Ľudia a voda (OZ ĽaV).
"Je viac ako pravdepodobné, že po jeho aplikácii sa prírodný produkčný potenciál pôd na Slovensku zhorší a environmentálne riziká vzrastú," uviedol pre TASR predseda združenia Michal Kravčík. Poukázal okrem iného na to, že deklarovaná podpora investovania do obnoviteľných zdrojov energie je v rozpore so snahou vlády dostavať 3. a 4. blok jadrovej elektrárne Mochovce (JEMO).
Podľa Kravčíka podpora dostavby JEMO zablokuje konkurencieschopnosť v diverzifikácii energetických zdrojov na vidieku. Vidiek bude úplne závislý od monopolného dodávateľa energie, čo sa prejaví v neúnosnom zvyšovaní cien energie na trhu a na to bude viac doplácať drobný spotrebiteľ, ktorý je prevažne na vidieku. Kravčík sa domnieva, že podpora JEMO utlmí záujem investovať do obnoviteľných zdrojov energie. Preto OZ ĽaV považuje tento bod za "verbálny tanček" o údajnom záujme vlády podporovať ekologické hospodárstvo na Slovensku.
Podľa predsedu OZ ĽaV "vláda rozumie maximálne poľnohospodárstvu, nie vidieku". Kravčík je toho názoru, že vidiecka ekonomika nie je len pestovanie poľnohospodárskych produktov, ale sieť vzťahov od využívania lokálnych prírodných zdrojov, cez kvalitu ľudského potenciálu, využívanie informačných a technologických zdrojov až po kultúru marketingu medzi výrobcom a spotrebiteľom. Pripomenul, že pre efektívnejšie využitie a ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy nestačí mať iba registre vlastníckych vzťahov. "Očakávalo by sa, aby vláda definovala, ako si predstavuje ochranu pôdneho fondu pred devastáciou, eróznymi procesmi, stratou produkčného potenciálu, či ako si predstavuje obnovu zdevastovanej poľnohospodárskej pôdy," uviedol Kravčík.
Pre oblasť životného prostredia a ochranu prírody navrhnutý vládny program je podľa Kravčíka vo všeobecnej deklaratívnej polohe bez akejkoľvek možnosti zhodnotenia, či je splniteľný.
OZ ĽaV považuje za najväčšie riziko v nasledujúcich piatich rokoch rast extremalít v počasí, povodne, suchá, extrémne teplá. "Vládny program na to reaguje deklaratívne," pripomenul Kravčík. Podľa jeho názoru nenavrhuje kroky, ako sa vysporiadať s environmentálnymi rizikami zmeny klímy na Slovensku ani z hľadiska výskumu, ani z hľadiska konkrétnych dopadov i možných riešení pre sociálno-ekonomické i environmentálne prostredie.
"Realizovaním predkladaného vládneho programu po jeho aplikácii bude na Slovensku viac zdevastované životné prostredie a viac povodní, ktoré budú ohrozovať mestá a obce, častejší výskyt extrémnych súch, častejší výskyt požiarov, nedostatok vodných zdrojov, zvýšené environmentálne riziká i zvýšené riziko potravinovej bezpečnosti," predpovedá Kravčík.
Ministerstvo životného prostredia SR dnes vytvorilo pracovnú skupinu pre spoluprácu s mimovládnymi organizáciami. TASR o tom informoval hovorca rezortu Peter Višváder.
Skupina je výsledkom stretnutia ministra životného prostredia Jaroslava Izáka s predstaviteľmi mimovládnych organizácií Greenpeace, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Naše Tatry a Slovenská ornitologická spoločnosť. Obe strany sa dohodli na pravidelnej účasti členov mimovládiek na grantoch ministerstva, či účasti pri riešení konkrétnych problémov.
Ochranári na stretnutí podporili stanovisko ministerstva ŽP pri riešení kompetenčného sporu v TANAP-e medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia. Obe strany sa zhodli na tom, že rozhodujúca by v rámci národného parku mala byť ochrana prírody pod kuratelou ministerstva životného prostredia.
Aktivisti deklarovali potrebu schválenia zákona o starých environmentálnych záťažiach, ponechanie prísnejších pravidiel v oblasti ochrany voľne žijúcich druhov živočích a voľne rastúcich rastlín v rámci medzinárodného dohovoru CITES, či vytýčenie politiky biologickej bezpečnosti s cieľom vytvorenia stredoeurópskej zóny bez geneticky modifikovaných potravín.
