BRATISLAVA 12. augusta (SITA) - Nedostatočné financovanie, veľké regionálne rozdiely, ale i zaostalé technické vybavenie sú problémy, ktorým stále musí čeliť slovenská veda a výskum. V tomto roku išlo z verejných výdavkov zhruba 7,4 miliardy korún, čo predstavuje okolo 0,48 percenta HDP. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo pritom z verejných výdavkov okolo 0,65 percenta HDP. Z krajín európskej dvadsaťpäťky pritom najviac podporuje vedu Fínsko, v ktorom z verejných zdrojov išlo 1,02 percenta HDP. Percento verejných výdavkov chce pritom do roku 2010 dosiahnuť aj Slovensko. Celkovo by na výskum mali ísť o štyri roky tri percentá z HDP - percento verejných zdrojov a dve percentá zo súkromných. Uvádza sa to vo výročnej správe o stave výskumu a vývoja na Slovensku za rok 2005, ktorú vypracoval rezort školstva.
Nielen nedostatočná štátna podpora sú problémom slovenskej vedy. Zaostáva aj súkromný sektor, čo chce ministerstvo zmeniť. Pripravuje dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015, v ktorom by mali byť zadefinované riešenia súčasných problémov. Jedným z cieľov je aj zvýšiť zaangažovanosť súkromného sektora na financovaní vedy, pričom zároveň chce ministerstvo dosiahnuť, aby sa takáto podpora stala pre súkromné podniky atraktívnejšia. Zvýšiť by sa mal aj podiel zahraničných zdrojov. V tomto smere je sľubná podpora z EÚ. V rokoch 2007 až 2013 by totiž slovenský výskum mohol čerpať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja asi 900 miliónov eur. Ďalšie prostriedky sa črtajú z Európskeho sociálneho fondu. V tejto súvislosti je dôležitá výnimka, ktorú v tomto roku vylobovalo Slovensko v únii pre bratislavský región. Táto výnimka sa týka toho, že aj vyspelá Bratislava bude môcť čerpať peniaze z týchto fondov, čo by inak nebolo možné.
Dosiahnutie bratislavskej výnimky bolo pre financovanie slovenskej vedy kľúčové. V Bratislavskom kraji je totiž najväčšia koncentrácia vedeckovýskumného potenciálu a každoročne ide doň aj najviac prostriedkov - až polovica celkových výdavkov. Práve odstránenie regionálnych rozdielov je ďalším z cieľov, ktoré by mali byť obsiahnuté v uvedenom dlhodobom zámere. Rovnako chce ministerstvo riešiť aj zvýšenie kvality vzdelávania a prípravy mladej generácie špičkových výskumných pracovníkov. Problémom je aj technické vybavenie, ktoré je jedným z najhorších v EÚ. Je to jeden z dôvodov, prečo nemôžu byť slovenské výskumné projekty konkurencieschopné pri uchádzaní sa o európske financie, ktoré sa udeľujú aj na základe súťaže najlepším a technicky kvalitne vybaveným výskumným tímom.
