BRATISLAVA 14. augusta (SITA) - Doping československých športovcov za socializmu organizoval priamo štát, konštatuje český denník Mladá fronta Dnes (MFD), ktorý získal dokumenty, podľa ktorých doping schválil Ústredný výbor komunistickej strany Československa a zaštítila ho vtedajšia vláda.
Systém, zásobujúci športovcov zakázanými anabolickými steroidmi, zahŕňal lekárov, trénerov aj športových funkcionárov. "Bola to tajná politika," povedal lekár Pavel Stejskal, ktorý vtedy pracoval v ústave, rozdeľujúcom anaboliká športovcom. Niektoré objednávky prechádzali koncom 70-tych rokov sekretariátom predsedu ČSTV Antonína Himla. Osemdesiate roky boli pritom pre československých atlétov veľmi úspešné. Vtedy pretekali hviezdy ako Jarmila Kratochvílová, Helena Fibingerová alebo Imrich Bugár. Športovcom, ktorí doping odmietli, hrozil okamžitý vyhadzov z reprezentácie. Niektorí však natoľko bažili po úspechu, že im štátom určené dávky dopingu nestačili a žiadali viac. "Úplne nespútane sa napríklad kŕmili anabolikami vzpierači za éry trénera Emila Brzosku," píše MFD.
Korene štátneho dopingu siahajú podľa dokumentov pred obdobie olympijských hier v Montreale 1976. V tajnej správe pre šéfa športu v ČSSR Antonína Himla sa uvádza: "Racionálna aplikácia anabolík prispeje k politickej propagácii športu v socialistickom štáte a k upevneniu prestíže republiky." V roku 1982 sa potom v správe Komplexného servisného centra píše: "Spolupráca s trénermi je na veľmi dobrej úrovni - Dajbych, Brych, Fojt, Kváč." Ako dodáva MFD - sú to mená, spojené so svetovými výšinami našej atletiky.
Na to, aby sa doping neprezradil, dohliadali vybraní experti. Tréner bežcov na lyžiach Bohuslav Rázl spomína na majstrovstvá sveta 1985 v Seefelde, odkiaľ musel po upozornení z Prahy predčasne odísť bežec Milan Blažo: "Ukázalo sa, že jeho manželka, zdravotná sestra, mu tajne "vylepšila" štátny doping." Ten bol presne dávkovaný. "Ešte počujem, ako rozčúlene telefonoval podpredseda ČSTV Dušek," spomína pre MFD Rázl. Málokedy totiž pustili do zahraničia športovca, ktorý mal doping ešte v moči.
Doping ordinovali prísne vybraní lekári. Len málokedy sa stalo, že sa nepodarilo urobiť prestávku v dopingu včas, alebo pozitívny športovec vycestoval. To bol prípad, ktorý rozhorčil Miloša Dajbycha, predsedu komisie vrcholovej atletiky. Vo finále Európskeho pohára 1985 v Moskve zistili doping u Zdeňky Šilhavej, svetovej rekordérky v disku a vynikajúceho guliara Remigia Machuru. Oboch diskvalifikovali. Kým domáca vyšetrovacia komisia videla dôvod v nedôslednosti atletických funkcionárov, Dajbych v liste predsedovi ČSTV Himlovi viní nedokonalé prístroje pražského antidopingového laboratória.
Vyšetrovacia komisia praktiky štátneho dopingu pochválila: "Výsledkom systému, teda podporných prostriedkov, sú úspechy československých atletických reprezentantov a skutočnosť, že žiadna dopingová kontrola (v zahraničí - pozn. MFD) dosiaľ nebola pozitívna." Dajbych v zachovanom liste Himlovi ale namieta, že k úspechom prispela aj intenzívna práca. "Znížiť celú prácu uplynulého obdobia na vplyv zakázaných podporných prostriedkov považujem za nehoráznosť," cituje z listu Mladá fronta Dnes.
