Pre TASR to uviedol analytik Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR Pavol Marchevský. V agentúrach to podľa neho väčšinou funguje v dvoch režimoch. "V období pred voľbami sa respondentov priamo pýtame hypotetickú otázku, koho by volili, ak by boli voľby tento týždeň. Krátko po voľbách by takáto otázka pôsobila nelogicky, preto zisťujeme sympatie k politickým stranám," vysvetlil. Hoci novinárov na tento rozdiel upozorňujú, tí často napriek tomu automaticky porovnávajú výsledky získané pri položení rôznych otázok, alebo ich dokonca dávajú do priameho súvisu s výsledkami volieb. "Je to nekorektné," poznamenal Marchevský.
"Pri prieskume sympatií je viac respondentov ochotných vyjadriť svoj politický názor, preto dochádza k istému posunu oproti výsledkom prieskumu s otázkou, koho by ľudia tento týždeň volili," uviedol s dodatkom, že sympatie sú voľnejšie formulovaná otázka. Preto je podľa neho v takomto prípade korektné vždy uviesť, že ide o prieskum sympatií k politickým stranám.
