Bratislava 16. augusta (TASR) - Na Slovensku pôsobí 40 politických strán a hnutí, hoci ešte minulý rok bolo v evidencii ministerstva vnútra 128 politických subjektov.
Politológovia Miroslav Kusý a Samuel Abrahám sa zhodujú, že počet politických subjektov u nás bude pravdepodobne naďalej postupne klesať. Smeruje k tomu aj politika parlamentných strán, ktoré si prisúdili vysoké politické odmeny za volebné úspechy. Kusý pripomenul, že strany, ktoré získajú nad tri percentná, si napokon rozdeľujú viac ako miliardu korún. "Ich záujmom je, aby bolo čo najmenej podielnikov na koristi, takže prirodzene na to vytvárajú legislatívne prostredie," doplnil. Abrahám súhlasí, že tieto obštrukcie prispejú k zníženiu počtu politických strán.
Náš pomerný volebný systém podľa Abraháma skôr inklinuje k veľkému počtu malých strán a nie k dvom dominantným, ako je to napríklad u väčšinového anglosaského systému. "Počet strán však vôbec nie je indikátorom nejakej stability alebo nestability politickej situácie," dodal pre TASR. Práve naopak, považuje za spravodlivé, že čo najviac ľudí môže cez tieto strany vyjadriť svoje názory. Ak si menšia strana zoženie zdroje na svoju existenciu, môže byť pre spoločnosť prospešná, lebo presadzuje témy, ktoré by väčšie strany nemali záujem vôbec otvárať.
Podľa Kusého prevažná väčšina strán sú bezvýznamné zoskupenia. Zdôraznil, že či už sa podarí postupne dosiahnuť systém dvoch silných strán, alebo nie, rozhodujúcich bude päť až šesť zoskupení, ostatné je len "folklór". "Na Slovensku sú aj národnostné menšiny a tie sa snažia svoju politickú identitu vyjadriť aj cestou zakladania politických strán," pripomenul Kusý. Zatiaľ čo Maďari boli úspešní a založili jednu silnú stranu, napríklad Rómom sa nedarilo, mali okolo stovky drobných a rozhádaných politických strán a hoci teraz sa ich počet znížil, aj tak sú to bezvýznamné politické subjekty.
Radikálne zníženie počtu strán minulý rok má na svedomí nový zákon o politických stranách a hnutiach, podľa ktorého museli všetky subjekty doručiť ministerstvu vnútra do 30. septembra 2005 vyhlásenie o adrese sídla strany podpísané štatutárom a informácie o samotnom štatutárnom orgáne, čo splnilo iba 42 z nich. Ostatné, z ktorých väčšina ani nevykazovala žiadnu činnosť, sa dostali do likvidácie. Demokratická strana a Slovenská pospolitosť - národná strana (SP-NS) boli z registra vymazané tento rok.
Okrem najznámejších parlamentných politických strán u nás existujú aj extrémistickejšie zoskupenia či kurióznejšie ako Strana priateľov vína či Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených. Do minulého roku sme mali aj Nezávislú erotickú iniciatívu. Takéto strany podľa politológov patria k istému folklóru politickej scény. "Je to taká recesia, ale recesia, ktorá je súčasťou nielen nášho systému," podotkol Abrahám. Napríklad v Kanade je strana dinosaurov, ktorá funguje, hoci vedia, že šance na reálny úspech nemajú. "V tom ja vidím prednosti demokracie, že nie je všetko tak smrteľne vážne, ale môžeme si dovoliť aj kúsok recesie, čo je vlastne v tomto regióne aj tradíciou," uzavrel Abrahám.
