Účastníci počítačového kurzu pre sluchovo postihnutých si nevedeli zvyknúť na posunok pre program Java script. Pripomenul im však motorku Jawu, a tak naznačujú štartovanie motorky.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA - U nás sú sluchovo postihnutí stále vnímaní ako zdravotne postihnutí, kým napríklad v Česku sú definovaní ako menšina so svojou kultúrou a identitou. Dokonca sa píšu s veľkým N na začiatku - Nepočujúci.
Na Slovensku žije približne 350-tisíc sluchovo postihnutých ľudí. Koľko z nich je nezamestnaných sa síce nevie, ale vie sa, že majú problém zamestnať sa. Aj preto, že majú väčšinou stredné a nižšie vzdelanie.
„Sluchovo hendikepovaní majú málo možností nájsť si zamestnanie. Nie všetci sa hodia na prácu v chránených dielňach, a preto sú dlhodobo nezamestnaní,“ hovorí Katarína Brázdovičová, šéfredaktorka časopisu Slovenský Gong, ktorý je určený pre sluchovo postihnutých.
Tí, ktorí zamestnanie majú, pracujú väčšinou v prevádzkach s minimálnou mzdou.
Výhodu majú tí, čo vedia pracovať s počítačom. Učia sa to aj v kurzoch, ktoré organizuje občianske združenie Európska kultúrna spoločnosť spolu so Slovenským zväzom sluchovo postihnutých v rámci projektu POINT.
Doteraz sa v rámci kurzov s počítačom naučilo narábať 250 ľudí. „Asi jedna tretina je už zamestnaná a dvaja fungujú ako lektori pre sluchovo postihnutých,“ hovorí Peter Marček zo Slovenského zväzu sluchovo postihnutých.
Sluchovo postihnutí sa dorozumievajú posunkovou rečou, ktorá je „ako ktorýkoľvek jazyk. Základy jazyka sa dá naučiť za rok, ale ak sa človek neocitne v cudzojazyčnom prostredí, je to problém,“ myslí si tlmočník z posunkovej reči Róbert Šarina.
Odborná počítačová terminológia však v posunkovej reči nemá ekvivalent. „Spolu s tlmočníkmi a expertmi sme vytvorili päťdesiat nových znakov, aby mohli sluchovo postihnutí lepšie pochopiť informácie,“ hovorí Marček.
Chcú bojovať o skryté titulky
BRATISLAVA - Nepočujúci chcú dosiahnuť, aby slovenské televízie vysielali viac programov a filmov so skrytými titulkami. V súčasnosti ich je napríklad na obrazovkách verejnoprávnej STV menej než tretina.
„Všetky televízie sa k nám sluchovo postihnutým správajú macošsky. Už niekoľko rokov sa snažím tento stav zmeniť, ale som bezradná,“ napísala vo výzve prezidentka Slovenského zväzu sluchovo postihnutých Mária Benková.
Zväz preto usporiada anketu, ktorá ukáže, aké programy nepočujúci sledujú, a o aké titulky majú záujem. Prieskum bude prebiehať do konca augusta. Výsledky potom porovnajú so susednými krajinami.
Slovenská televízia by podľa zákona už takmer rok mala vysielať najmenej štvrtinu svojich programov so skrytými či otvorenými titulkami. V tomto roku limit nedosiahla. Navyše v praxi má s ich výrobou problémy.
Podľa Jozefa Urblíka, režiséra Televízneho klubu nepočujúcich, je tvorba titulkov v STV „neprehľadná, metodicky ani dramaturgicky nezvládnutá“. Podľa neho sú tiež dialógy v titulkoch príliš mechanicky zjednodušované.
V súčasnosti sú skryté titulky v STV len pri niektorých filmoch a programoch. Medzi nimi sú napríklad Pošta pre teba, Duel, Zmenáreň, telenovela Tiene hriechu či zasadnutia z parlamentu. Od minulého týždňa sú titulky počas pracovných dní aj pri večerných Správach STV.
Hovorca televízie Peter Kavecký povedal, že do konca roka sa podiel titulkovaných programov zvýši až na 30 percent. Česká televízia odvysielala v roku 2005 až 72 percent programov upravených aj pre nepočujúcich.
Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má dodržiavanie zákona strážiť, sa doteraz téme nevenovala. „Neboli sme schopní to kapacitne ani technologicky odsledovať,“ povedal riaditeľ kancelárie rady Andrej Holák. V týchto dňoch rade nainštovalo zariadenie, ktoré jej umožní titulky analyzovať.
Skryté titulky bežia už niekoľko rokov aj na Markíze. Od septembra sa vrátia do relácií Paľba, Na streche, Lampáreň či Srdcové záležitosti. V prvej polovici roka boli titulky aj v rámci sobotných večerných filmov.
ZUZANA ULIČIANSKA
