Bývalý minister obrany Juraj Liška plánoval zapojiť našich vojakov v Iraku do výcviku irackých bezpečnostných síl. Podľa premiéra Fica sú v Iraku zbytoční. Na snímke smerové tabule v kempe Echo pri meste Díwáníja, ktoré pripomínajú slovenským vojakom domov. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Na budúci týždeň odchádzajú na pol roka do Iraku ďalší slovenskí vojaci. Hoci, ako hovorí premiér Fico, posledné mesiace tam naši ženisti nemajú čo robiť.
Stiahnutie našich vojakov teda nebude také rýchle, ako napovedali povolebné vyhlásenia premiéra Roberta Fica.
Ten svojim voličom pred voľbami sľúbil "okamžité" stiahnutie vojakov a Dzurindu označil za "Bushovho lokaja".
V programovom vyhlásení vlády sa síce objavil záväzok stiahnuť vojakov, ale už chýba "okamžité", teraz armáda vysiela nových na ďalší polrok.
Termín odchodu však vláda zatiaľ nemá. Veľa na tom nezmenila ani štvrtková návšteva premiéra v Iraku.
Fico začiatkom augusta zdôraznil, že nechcú veľký tresk a budú o stiahnutí vlády komunikovať s partnermi.
Šokový odchod využil napríklad španielsky socialistický premiér José Luis Zapatero.
Poslední španielski vojaci z Iraku odišli zhruba dva mesiace po volebnom víťazstve svojich socialistov.
Bezpečnostný analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson očakáva, že Bezpečnostná rada OSN schváli koncom roka ďalšiu rezolúciu, v ktorej predĺži mandát OSN pre prítomnosť zahraničných jednotiek v Iraku.
Slovensko je v tomto období nestálym členom Bezpečnostnej rady. Podľa Samsona by bolo zvláštne, keby sme sa prihlásili k rezolúcii, a zároveň stiahli vojakov z Iraku.
Ozbrojené sily pripravujú vojakov aj na ďalšie dve rotácie. Jednotka, ktorá by mala ísť do Iraku o pol roka, cvičí od mája, pre ďalšiu jednotku už robia výber. Hovorca ministerstva obrany Milan Vanga tvrdí, že armáda nedostala príkaz na zmenu výcviku vojakov pre Irak, preto sa pripravujú.
Bývalý minister obrany Martin Fedor si myslí, že Fico vojakov stiahne, ale potrvá to možno aj rok. "Dnes Fico hľadá únikové cesty, ako odísť od radikálnych predvolebných vyhlásení," hovorí.
Návšteva Roberta Fica v Iraku sa podľa Fedora dala vnímať aj ako istý odkaz domov. Vojakov síce nestiahol, ale oznámil záujem o rozvíjanie obchodu Slovenska s Irakom. Podľa Iva Samsona tým premiér propagačne spojil dve veci a urobil gesto voči verejnosti, ktorá nesúhlasí s prítomnosťou stovky našich vojakov v Iraku.
Exminister obrany Fedor vidí v Iraku veľké obchodné a investorské možnosti. Irak je veľmi dobrý zákazník, platí rýchlo, hovorí. Na druhej strane je bezpečnostné riziko "pre väčšinu našich podnikateľov asi neakceptovateľné".
Fedor tvrdí, že bývalá vláda sa snažila vytvoriť priestor na väčšiu angažovanosť, ale reakcia slovenských podnikateľov bola minimálna. Uchytiť sa v Iraku naopak dokázali napríklad poľské firmy, tvrdí.
Ivo Samson označil premiérovo vystúpenie v Iraku na hrane demagógie. "Na jednej strane tvrdil, že Irak si želá, aby sa zahraničné jednotky stiahli, lenže to je v rozpore so skutočnými žiadosťami Iraku, ktorý permanentne žiada zahraničné jednotky," hovorí. Ďalší rozpor vidí vo Ficovom tvrdení, že naši vojaci už niekoľko mesiacov nerobia v Iraku to, na čo ich naša vláda vyslala. "Je to v kontroverzii s jeho tvrdením o stabilite v Iraku. Keby naozaj bola stabilita, tak naši vojaci môžu ísť pokojne do terénu a robili by to, na čo ich vyslali," mieni.
Španieli odišli z Iraku do dvoch mesiacov
Španielsky premiér José Luis Zapatero mal pred voľbami v roku 2004 jeden tromf, ktorý oslovoval väčšinu voličov. "Ak vo voľbách zvíťazím, okamžite stiahnem našich vojakov z Iraku," sľuboval. Vyslala ich tam pravicová vláda premiéra Josého Mariu Aznara.
Víťazstvu socialistov takmer nikto neveril, ale Zapatero voľby vyhral. Stalo sa to tri dni po teroristickom útoku v Madride, pri ktorom zomrelo 191 ľudí. Voľby sa konali 14. marca a poslední z 1300 vyslaných španielskych vojakov opustili Irak 21. mája. Zapatero nedbal na nespokojnosť Spojených štátov, ktoré Španielsko vyzvali, aby svoje rozhodnutie zvážili. Prieskumy verejnej mienky ukázali, že Španieli to mimoriadne ocenili - s jeho rozhodnutím súhlasilo až 80 percent ľudí a Zapatero sa stal suverénne najobľúbenejším politikom. (mch)
