Bojnice 19. augusta (TASR) - Diamantovú svadbu, teda 60 rokov manželstva, dnes v Zlatej sále Bojnického zámku oslávili ľudoví umelci, manželia Jozef a Mária Lenhartovci z Bojníc.
Dnes 86-ročný Jozef Lenhart je všestranný umelec a patrí medzi najvýraznejšie osobnosti ľudovej remeselníckej výroby na Slovensku. Výrobe bačovského riadu, najmä črpákov, naberačiek či soľničiek, sa venoval od detstva. Neskôr začal spracovávať aj kožu na výrobu opaskov, pastierskych kapsí a začal si k nim sám vyrábať ozdobné pracky. To už nebolo ďaleko od výroby valašiek, drôtených šperkov, ba aj historických pracovných nástrojov. Vyskúšal zhotoviť fujaru aj gajdy, a podarilo sa. Jeho výrobky sa objavili vo viacerých historických filmoch, používajú ich folklórne či divadelné súbory. Od roku 1953 začal spolupracovať s Ústredím ľudovej umeleckej výroby a v roku 1960 mu udelili titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Svoje výrobky vystavoval v mnohých krajinách a mal aj samostatné výstavy v Bojniciach, Prahe a Budapešti.
K tejto činnosti pritiahol aj svoju manželku, ktorá mu pomáhala najmä kresliť a vypaľovať vzory na drevené výrobky, alebo šiť a ozdobovať kožené kapsy. Majster Lenhart zvtdí, že bez manželky by to nezvládol, pretože ešte ako chlapcovi mu v rukách vybuchla kapsľa a odtrhla mu na ľavej ruke tri prsty, vrátane palca. Možno práve preto chcel neskôr niečo dokázať to, čo iní, hoci zdraví, nedokážu.
Pani Mária spomína, že kvôli chýbajúcim Jožkovým prstom ju aj odhovárali, aby si ho nevzala, lebo vraj - ako bude kosiť. Spoznali sa na robotách, on mal 22 rokov a ona 16, Jožko bol z Jalovca a Mária zo susednej dediny Chrenovec, neďaleko Handlovej. Jozefovi sa malá, ale šikovná deva zapáčila - mala krásne dlhé vlasy, vrkoče po pás, a mladý muž sa zaľúbil na prvý pohľad. Vzali sa však až po štyroch rokoch známosti.
Svadbu mali na Petra-Pavla v roku 1946 a museli si na ňu požičať obrúčky a nevesta aj topánky. Tie však mala iba pri sobáši. Potom si obula dreváky a v nich spolu so svadobčanmi po polnoci odišli pešo z Chrenovca do Jalovca. Manžel neskôr ukul svojej polovičke obrúčku z mosadze, ale tej sa raz zošmykla z ruky, spadla do pomyjí a zožralo ju prasa. Až o niekoľko rokov ju Jozef prekvapil a kúpil novučičké obrúčky zo skutočného zlata.
Diamantoví manželia tvrdia, že život im ubehol veľmi rýchle, pri starostiach i radostiach. Hoci sa občas aj pohádali, nikdy nepomysleli na rozvod. Vychovali tri deti, majú tri vnúčatá a jedno pravnúča.
