BRATISLAVA 19. augusta (SITA) - V noci z nedele na pondelok uplynie 38 rokov od tragickej udalosti - invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane. Vpád vojsk definitívne pochoval Pražskú jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka.
Vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy vtrhli na československé územie krátko pred polnocou 20. augusta 1968. Sovietski, nemeckí, poľskí, maďarskí a bulharskí vojaci prišli zasiahnuť "v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia." Na invázii sa nepodieľalo Rumunsko, ktoré bolo tiež súčasťou bývalého socialistického bloku. Proti vstupu vojsk protestovalo Dubčekovské krídlo KSČ, avšak zbytočne. Reakciou Sovietskeho zväzu bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol, ktorý znamenal úplnú kapituláciu.
Sovieti si postupne posilňovali svoju moc. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach. Prosovietska, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Napriek svojej moci sa každoročne obávala 21. augusta. Pri prvom výročí invázie demonštrovali ľudia v Prahe i v Brne a pri protestoch zhynuli štyria mladí ľudia. V hlavnom meste sa vtedy objavili barikády a tanky. V ďalších rokoch vedenie štátu posilnilo v tento deň počet policajtov v mestách.
V auguste prišlo do Československa 27 divízií, nasadených bolo okolo 800 lietadiel, vyše 630 tankov a asi 2000 kanónov doplnených o špeciálne rakety. V dôsledku invázie v auguste 1968 zahynulo 26 osôb a 181 bolo zranených. Vojská napáchali škodu za asi 1,4 miliardy korún, pričom táto suma neskôr narástla na 4,5 miliardy korún. Sovietska strana odmietla tieto škody zaplatiť. Namiesto odškodnenia obsadili vojaci Varšavskej zmluvy československé územia na vyše dve desaťročia. Na pád totality si muselo Československo počkať do 17. novembra 1989.
Od minulého roka majú obete okupácie nárok na odškodnenie. Každý, koho okupačné vojská v rokoch 1968 až 1991 zranili a pozostalí po obetiach majú nárok na odškodnenie. Podľa posledných medializovaných informácií ministerstvo spravodlivosti priznalo odškodnenie v 51 prípadoch. Doposiaľ vyplatilo na odškodnom necelé štyri milióny korún.
