BRATISLAVA 19. augusta (SITA) - Vpád piatich armád Varšavskej zmluvy v noci z 20. na 21. augusta 1968 bol najväčšou vojenskou operáciou po 2. svetovej vojne, aká sa uskutočnila v Európe. "Povedané dnešnou optikou išlo o akt najhrubšieho štátneho terorizmu, ktorý definitívne pošliapal zvrchovanosť suverénneho štátu v samotnom srdci Európy," uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré pri príležitosti 38. výročia okupácie Československa poskytlo agentúre SITA Svetové združenie bývalých československých politických väzňov. Podľa nich bola v Auguste´68 vnútená Československu proti vôli väčšiny vláda malej skupiny servilných stalinistov, ktorí sa pričinili o neskoršiu morálnu, duchovnú, sociálnu, ekonomickú, kultúrnu, ekologickú i politickú devastáciu krajiny.
Združenie pripomína, že spôsob vtedajšieho vládnutia postihol nielen desiatky tisíc ľudí, ktorí s okupáciou v zóne Berlínskeho múru nesúhlasili, ale aj státisíce úplne nevinných, ktorí boli príbuzní či sympatizanti protibrežnevovských rebelov. Jedným z najznámejších politických aktov proti slobodnému mysleniu po auguste 1968 bolo zatknutie členov jazzovej sekcie Zväzu československých hudobníkov, ktorá bola dokonca členom Medzinárodnej jazzovej federácie pri hudobnej rade UNESCO - známych Plastic people of universe. Aj z tohto prípadu podľa bývalých československých politických väzňov vidieť, že okupácia postihla nielen politiku, ale aj kultúru. Na Slovensku to boli mnohé neznáme jazzové a rockové kapely, ktoré sa zviditeľnili až po páde komunizmu.
Politickí väzni pripomínajú, že súčasná mladá európska generácia, ktorá sa priamo nezaoberá politikou, nevie o tom, že v auguste 1968 došlo v ČSSR k bezprecedentnému aktu okupácie vojenskou silou samotného spojenca a Európa stála fakticky pred alternatívou 3. svetovej vojny. "My politickí väzni komunizmu, presnejšie socialistického totalitarizmu si kladieme aj dnes otázku prečo došlo k okupácii ČSSR v roku 1968? Boli na vine európske či dokonca svetové mocnosti, ktoré ostali v nemom úžase nad trúfalosťou stalinistov?," uvádza sa vo vyhlásení. Odpoveď nechávajú politickí väzni na historikov. Zároveň však dodávajú, že po auguste 1968 sa politický režim v bývalej ČSSR stal voči vlastným občanom oveľa agresívnejší a trúfalejší. Pripomínajú, že po okupácii nasledovala masová emigrácia a frustrácia.
"Len skutočne veriaci mali silu a odvahu čeliť presile vojenskej junty. Medzi nimi boli aj mnohí naši dnes už zväčša nebohí politickí väzni, ktorí svoju štafetu slobody odovzdali svojim deťom a vnukom, ktorí sú našimi čestnými členmi," konštatuje sa vo vyhlásení združenia. Jeho členovia sú presvedčení, že Slovensko ako plnoprávny člen NATO a Európskej únie už nebude musieť nikdy čeliť invázii agresora – nech už je z akejkoľvek svetovej strany - a nebude si musieť nikdy pripomínať príkoria, ktoré spôsobuje ľudská chamtivosť a egoizmus.
