Provizórne Národné zhromaždenie Československej republiky prijalo 7. mája 1946 zákon, ktorým splnomocnilo ministra vnútra prehlásiť okrem 9. mája aj 29. august, začiatok Slovenského národného povstania v roku 1944, za dni pracovného pokoja. Tento status sviatku sa v zákone č. 93 z roku 1951 zmenil na významný deň v dejinách ŹSR bez nároku na voľno. Pracovným dňom zostal 29. august aj po rozhodnutí Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1990. Štátnym sviatkom sa stal až rozhodnutím Slovenskej národnej rady 20. októbra 1993.
25. decembra 1943 - Podpisom Vianočnej dohody na tajnom stretnutí na Gajovej ulici v Bratislave vnikla Slovenská národná rada ako spoločné politické vedenie protifašistickej opozície na území Slovenska. Za komunistickú stranu ju podpísal Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Letttrich, Ján Ursíny, Matej Josko a Peter Zaťko, za sociálnodemokratickú stranu Ivan Horváth.
23. marca 1944 - Československý prezident Edvard Beneš z exilu v Londýne poveril dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana, dovtedajšieho náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
27. apríla 1944 - Na rokovaní SNR s vojenskou delegáciou J. Goliana vzniklo Vojenské ústredie SNR zodpovedné za prípravu spolupráce s partizánskymi oddielmi a ich vyzbrojovanie.
4. augusta 1944 - Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík odleteli do Moskvy ako delegácia SNR žiadajúca koordinovať povstalecké akcie s velením Červenej armády.
11. augusta 1944 - Slovenská vláda vyhlásila na celom území štátu stanné právo.
20. augusta 1944 - Lietadlá 15. US Army Air Force zo základne v Taliansku zničili bombardovaním zásoby pohonných hmôt v rafinérii v Dubovej napriek depešiam adresovaným do Londýna a spojeneckým vojskám.
25. augusta 1944 - Veliteľ Ján Golian vydal tajnú inštrukciu posádkam o ozbrojenom odpore v prípade prekročenia hraníc štátu nemeckými vojskami.
27. augusta 1944 - V Martine príslušníci 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika pri pokuse o odzbrojenie zabili v Martinských kasárňach väčšinu členov nemeckej vojenskej misie plukovníka Otta, ktorá prichádzala z Rumunska.
29. augusta 1944 - Nemecké vojská a policajno-bezpečnostné jednotky začali okolo 10. hodiny obsadzovať územie Slovenska. Oznámil to prostredníctvom rozhlasu slovenský minister obrany generál Ferdinand Čatloš.
29. augusta 1944 - Podplukovník generálneho štábu Ján Golian vydal posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Rozkaz so šifrou o vysťahovaní platil od 20. hodiny. Začiatok Slovenského národného povstania oznámil Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici.
30. augusta 1944 - V československom vysielaní BBC odznela výzva ministra obrany generála Sergeja Ingra o začatí vojenských operácií na Slovensku a zaradení tamojších jednotiek do stavu Československej armády.
31. augusta 1994 - V Banskej Bystrici vzniklo Veliteľstvo 1. česko-slovenskej armády na Slovensku na čele s plukovníkom Jánom Golianom.
1. septembra 1944 - SNR prijala deklaráciu, v ktorej vyhlásila obnovenie ČSR a prevzatie všetkej moci na Slovensku.
2. septembra 1944 - v Strečnianskej tiesňave neďaleko Žiliny sa začali jedny z najťažších bojov povstania.
5. septembra 1944 - Na povstaleckom území sa uskutočnila prvá mobilizácia do 1. česko-slovenskej armády na Slovensku, jej stav dosiahol 47 tisíc osôb.
5. septembra 1944 - Na návrh spolupredsedu SNR Vavra Šrobára povýšili Jána Goliana do hodnosti brigádneho generála a stal sa členom SNR.
5. septembra 1944 - Prezident Jozef Tiso prijal demisiu vlády V. Tuku. Pod nátlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom sa stal Štefan Tiso.
7. septembra 1994 - Veliteľom partizánskych oddielov sa stal Karol Šmidke.
8. septembra 1944 - Začala sa spoločná Karpatsko-dukelská (východokarpatská) operácia vojsk Červenej armády a 1. československého armádneho zboru aj s účelom pomôcť SNP.
16. septembra 1944 - Vznikol Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku.
17. septembra 1944 - Po druhej mobilizácii 1. česko-slovenská armáda na Slovensku okrem rôznych druhov armádnych jednotiek a útvarov, vrátane leteckej skupiny, disponovala 44 pešími prápormi, šiestimi delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.
6. októbra 1944 - Vojská 1. československého armádneho zboru a Červenej armády v priestore Dukelského priesmyku vstúpili na územie Slovenska.
7. októbra 1944 - Divízny generál Rudolf Viest prevzal funkciu hlavného veliteľa povstaleckých vojsk. Vymenil dovtedajšieho veliteľa generála Jána Goliana, ktorý sa stal jeho zástupcom. Do Londýna na rokovania s prezidentom Edvardom Benešom o prevzatí moci odletela rokovať delegácia SNR - Ladislav Novomeský, Ján Ursíny a Mirko Vesel.
18. októbra 1944 - Bombardovaním Banskej Bystrice sa začal generálny útok nemeckých okupačných vojsk na pozície povstaleckého územia.
23. októbra 1944 - Uskutočnilo sa posledné zasadnutie SNR o presune kompetencií na jednotlivých členov tohto orgánu.
27. októbra 1944 - Prvé nemecké jednotky bojovej skupiny Schill a 18. SS divízie Horst Wessel obsadili Banskú Bystricu.
28. októbra 1944 - Veliteľ 1. česko-slovenskej armády na Slovensku generál Rudolf Viest vydal na Donovalách rozkaz o prechode armády na partizánsky spôsob boja.
Do bojov proti povstalcom v horách bola nasadená nemecká brigáda Dirlewanger, bojová skupina Schill a Wittnemeyer a divízia SS Horst Wessel.
30. októbra 1944 - Prezident Jozef Tiso po slávnostnej omši vyznamenal na slávnosti v Banskej Bystrici príslušníkov wermachtu a jednotiek SS za boj pri banditom.
3. novembra 1944 - V Pohronskom Bukovci zajali povstaleckých generálov Goliana a Viesta, neskôr ich vypočúvali v Banskej Bystrici, Bratislave a Berlíne. Popravili ich na neznámom mieste.
V bojoch Slovenského národného povstania sa zúčastnilo asi 40 tisíc civilistov, 20 tisíc partizánov a 60 tisíc príslušníkov armády. Medzi účastníkmi SNP boli aj príslušníci národov ZSSR, Česi, Nemci, Maďari, Francúzi, menšie skupiny Bulharov, Poliakov, Juhoslovanov, Talianov, Grékov, Belgičanov, Holanďanov, Angličanov, Američanov a Rumunov - väčšinou zajatcov z koncentračných táborov.
Po potlačení povstaleckých vojsk do hôr bolo umučených 10 tisíc ľudí, zničených 60 obcí, 142 čiastočne vypálených obcí. Na povstaleckom území bolo v rôznych okresoch zničených 30 181 domov, v masových hroboch sa našlo štyritisíc obetí, do koncentračných táborov odvliekli 30 tisíc ľudí. Pri Kremničke, kde je i pamätník, povraždili nemeckí gestapáci a príslušníci pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy 747 osôb, z toho 241 žien a 58 detí. V januári 1945 príslušníci Sicherheltspolizei, Sicherheltsdienstu, Gehelmestatspolizei, Einsatzkommanda 14 , ktorých posilňovali členovia považskobystrického POHG beštiálnym spôsobom zavraždili do 900 ľudí vo vápenke v Nemeckej.
