ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Ministerstvo financií zrejme navrhne zrušiť nezdaniteľné minimum pre ľudí s najvyššími platmi.
O zrušení iných sociálnych výhod, ktoré štát najbohatším poskytuje, sa zatiaľ nehovorí.
Bez ohľadu na finančnú situáciu dnes dostávajú ľudia prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevky pri narodení dieťaťa a na pohreb.
Podľa poradcu ministra financií Richarda Sulíka "nie je správne" poskytovať "sociálne benefity" tým, čo ich nepotrebujú. O spomínaných dávkach však rozhoduje ministerstvo práce, ktoré ich meniť nechce.
Hovorkyňa ministerstva Oľga Škorecová povedala, že dávky sociálnej podpory sú určené na pomoc v konkrétnych životných situáciách, do ktorých sa ľudia dostanú "bez ohľadu na svoj spoločenský status a sociálnu situáciu". Preto nevidia dôvod na zmenu.
Škorecová tvrdí, že "testovanie príjmu" by bolo nielen drahé, ale aj náročné, takže by stálo viac než vyplatenie samotnej dávky.
Podľa Petra Gondu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika by vláda mala namiesto zvyšovania daní pre tri percentá obyvateľstva radšej zobrať väčšej skupine ľudí nárok na dávky. Gonda tvrdí, že sociálna politika má byť adresná a ľuďom v núdzi garantovať existenčné minimum.
Sociologička Zuzana Kusá upozorňuje na "fetišizovanie" adresnosti, čo vedie "k rastu neochoty bohatých podporovať chudobných, a tak k celkovému zníženiu solidarity". Zbaviť najbohatších nároku na rôzne dávky by podľa nej bolo "historicky nepoučené, krátkozraké".
Luboš Vagač z mimovládneho Centra pre hospodársky rozvoj povedal, že bohatší by mohli zrušenie dávok považovať za nelegitímne, pretože na ich financovaní sa podieľajú "dokonca vyššou sumou". Spravodlivejšie by podľa Vagača bolo zníženie daní.
Naopak, Kusá podporuje "cestu" vyššieho zdaňovania bohatých. Tvrdí však, že podobne ako pri chudobných treba prerátať ich príjmy na člena domácnosti. "Voči 'bohatším' domácnostiam by bolo nefér, ak by sa ich príjem bral absolútne, bez ohľadu na počet z neho vyživovaných členov."
Kto tvorí strednú vrstvu?
V čase, keď vláda uvažovala o myšlienke tzv. milionárskej dane, upozorňovali mnohí na jej dosahy na strednú vrstvu. Napríklad Slovenská obchodná a priemyselná komora varovala, že po zavedení dane sa môže stredná vrstva ťažšie utvárať.
Kto však na Slovensku tvorí strednú vrstvu? Predseda komory Peter Mihók hovoril o "výkonných manažéroch, schopných mladých ľuďoch, lekároch či profesoroch".
Podľa poradcu ministra financií Richarda Sulíka je stredná vrstva "časť obyvateľstva, ktorá túto krajinu udržuje pri chode, ktorá produkuje najvyššie hodnoty a ktorá je na to dostatočne početná". Celkovo ide podľa neho približne o 850-tisíc pracujúcich.
Sulík povedal, že "nie sú ani bohémi, ani multimilionári, ale stredný manažment, vedúci, prevádzkari, živnostníci, majstri a podobne". Hrubú mzdu strednej vrstvy odhaduje "od priemernej mesačnej mzdy do jej 3-násobku, čiže od 17- do 51-tisíc korún".
V prieskume Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu z roku 2004 sa do "strednej triedy" zaradilo 42 percent a do "nižšej strednej triedy" 39 percent opýtaných.
Najviac, takmer šesťdesiat percent, ich bolo medzi študentmi a podnikateľmi, najmenej, len 21 percent, medzi nezamestnanými.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že približne polovica samozvaných príslušníkov strednej triedy má zabezpečené bežné výdavky na chod domácnosti a nákup odevov. Ich problémom sú nákupy drahších predmetov alebo väčšie výdavky na opravy. Ďalších 30 percent má bez zbytočného luxusu všetko, čo potrebuje, vrátane drahších predmetov alebo služieb. (joč)
