V piatok si pripomenieme Deň Ústavy SR

Bratislava 30. augusta (TASR) - Schváleniu základného zákona štátu Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 predchádzal nemenej významný akt súvisiaci ...

Bratislava 30. augusta (TASR) - Schváleniu základného zákona štátu Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992 predchádzal nemenej významný akt súvisiaci s Deklaráciou o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Dokument vznikol "v záujme presadzovania práva príslušníkov národností a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike s vedomím zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa a vyjadrujúc jeho vôľu", a bol Slovenskej národnej rade predložený na schválenie 16. apríla 1991. Predsedníctvo zákonodarného zboru pod vedením Františka Mikloška rozhodlo, že dokument bude v zmysle rokovaní o postupe a východiskách riešenia ústavnoprávneho postavenia predložený komisii pre prípravu spoločného návrhu Ústavy Slovenskej republiky.

Rokovania najsilnejších politických zoskupení daných parlamentnými voľbami v roku 1992, na Slovensku HZDS a v Čechách ODS, vyústili do rozhodnutia slovenskej politickej reprezentácie schváliť Deklaráciu v zákonodarnom zbore. Jej znenie vyhlásil na základe uznesenia nový predseda SNR Ivan Gašparovič 17. júla 1992 .

Predsedníctvo SNR v januári 1990 poverilo profesora Karola Planka zostavením tímu na prípravu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky už bez inkriminovaného článku o vedúcej úlohe komunistickej strane. Zároveň boli menovaní experti do spoločnej odbornej Komisie Federálneho zhromaždenia ČSSR na prípravu federálnej ústavy. Prvá verzia pripravená v apríli 1990 mala medzi základnými postulátmi, že Slovenská republika je demokratický a sociálne spravodlivý štát slovenského národa. Obsahovala aj ustanovenie o dobrovoľnom zväzu s Českou republikou a možnosť dobrovoľne zo zväzku federácie vystúpiť.

Medzi najdôležitejšie body vtedajších rokovaní politických rokovaní oboch štátov bola otázka, ktoré ústavy majú byť prijaté skôr, či federálna alebo národné. Slovenská reprezentácia trvala na prioritnom schválení národných ústav. Preto bolo nutné pristúpiť k zmene zákona o Československej federácii, ktorý predpokladal súčasné prijatie všetkých troch ústav.

KDH pripravilo v roku 1991 vlastný návrh ústavy, ktorá neobsahovala explicitné ustanovenie o zväzku s Českou republikou. Bol v nej text Slovenská republika môže vstupovať do spojenia s inými zvrchovanými krajinami a utvárať s nimi na základe zmluvy štátne zväzky v podobe suverénnych štátnych subjektov medzinárodného práva a postúpiť im časť svojich práv. Z uzavretého štátneho zväzku môže vlastným rozhodnutím aj vystúpiť.

Predsedníctvo SNR 18. júna 1991 konštatovalo svojim uznesením, že okrem oficiálneho návrhu komisie má k dispozícii ďalších šesť návrhov ústavy pripravenej poslancami. Prvý pripravili V. Čečetka, M. Kusý, V. Sládek, P. Tatár, M. Krajčovič M. Strýko (VPN), druhý I. Čarnogurský, J. Klepáč, J. Brocka (KDH), tretí J. Prokeš, A. Hrnko, M. Andel, V. Miškovský (SNS), štvrtý R. Hofbauer, J. Findra, P. Ďurišin, A. Kerti, K. Dubjel P. Homola, M. Miček, P. Okres, A. Zoričák (HZDS), piaty P. Brňák a šiesty skupina poslancov P. Boroň, G. Kaliská, V. Miškovský, J. Moravčík, J. Pokorný, J. Prokeš, M. Sečánsky. Všetky hodnotila ako názorovo blízke a schopné vecnej symbiózy. Preto bolo zverené vypracovanie spoločného návrhu Ústavy SR všetkým parlamentným poslaneckým klubom.

Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi nimi dochádza k zásadnému rozporu. Slovenská strana chcela dôsledne presadiť nový pohľad na federáciu, ktorý spočíval v tom, že základom spoločného štátu sú dve suverénne republiky - česká a slovenská, ktoré dobrovoľne odovzdávajú časť svojich kompetencií federálnym orgánom, kým politická reprezentácia ČNR zastávala názor, že kompetencie republík sú odvodené od kompetencií federálnych orgánov.

Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 bola vyhlásená verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a bolo zabezpečené publikovanie návrhu Ústavy v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu.

Po júnových parlamentných voľbách novozvolená Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej v súlade s právom národov na sebaurčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko a Občianskej demokratickej strany, najvplyvnejších politických zoskupení, dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.

Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky od 1. januára 1993.

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí a účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia - 1. októbra 1992.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  7. Inteligencia vo všetkom
  8. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  10. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  1. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  2. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  3. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  4. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  7. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  10. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 919
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 958
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 347
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 624
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 367
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 966
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 926
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 802
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 607
  10. Inteligencia vo všetkom 1 527

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Le Penová nie je Trump. Prečo sa prieskumy tentoraz nezmýlia

Vo Francúzsku by sa už nemali mýliť.

KOMENTÁRE

Čo bude, keď študenti vykývu zub

Novembristi síce víziu mali, no správu krajiny prenechali tým, ktorí pripravení boli.

ŠPORT

Brilantný súboj rozhodol génius. A provokoval gestami

Messi zatienil Ronalda. Barcelona vyhrala na pôde Realu Madrid 3:2.

Neprehliadnite tiež

Štefanov odmietol vypovedať, Janušek si už na mnohé veci nespomína

V kauze si štát v trestnom konaní nemôže uplatňovať náhradu škody.

Bezplatná povinná škôlka. Most-Híd chce zmeny v predškolskej príprave

Strana však povinnosť nechce za každú cenu spájať s prípadnou represiou.

SaS chce, aby si školy a učitelia mohli vybrať učebnice podľa uváženia

Mnohým školám nestačia iba schválené učebnice, ktoré ministerstvo prepláca, tvrdí poslanec Branislav Gröhling.

Fico vidí budúcnosť EÚ v hlbšom vzájomnom rešpekte

Robert Fico preto vidí budúcnosť EÚ najmä v hlbšom vzájomnom rešpekte členských štátov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop