Juraj Králik
Juraj Králik sa narodil v Košiciach, štúdium na gymnáziu absolvoval v Michalovciach. Po skončení Vysokej školy ekonomickej a Právnickej fakulty UK pracoval na Ústave právnej filozofie a na Ústave teórie a práva. Od roku 1953 až do odchodu do dôchodku v roku 1993 pracoval v oblasti diplomacie a medzinárodných vzťahov, predovšetkým na pôde OSN ako veľvyslanec i ako osobitný poradca dvoch generálnych tajomníkov OSN. Svoje celoživotné skúsenosti z diplomacie odovzdával študentom na Ekonomickej Univerzite i na Právnickej fakulte UK. Králikov talent spisovateľa môžeme obdivovať v knihách: Letokruhy diplomacie, Kariérny diplomat, Trójsky kôň civilizácie a iné. K umeniu má veľmi vrúcny vzťah, v roku 1949 stál pri zrode súboru Lúčnica, maľuje akvarely zo života zemplínskeho ľudu.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Jurajovi Králikovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti zahraničnej politiky.
František Makai
František Makai sa narodil v Bratislave v rodine významného chirurga, preto medicínu mal v krvi a v roku 1957 promoval na Lekárskej fakulte UK. Najskôr pracoval na chirurgickom oddelení v Trnave a v roku 1960 nastúpil na I. Ortopedickú kliniku Lekárskej fakulty v Bratislave, kde pracoval na rôznych postoch a dnes je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej ortopédie. Jeho aktivity v oblasti liečby hemofilickej atropatie ocenili na svetovom kongrese v Dubline r. 1996 menovaním za predsedu muskuloskeletovej sekcie pre strednú a východnú Európu. O dva roky neskôr sa stal členom prestížnej New York Academy of Sciences. Pod jeho vedením bola slovenská ortopédia prijatá za riadneho člena EFORT a SICOPT. Publikoval viac ako 300 odborno-vedeckých publikácií, z toho tretinu v zahraničí. Má úžasnú schopnosť spojiť prácu na poli odbornom, vedeckom a pedagogickom s aktivitami domáceho a medzinárodného významu.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Františkovi Makaiovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy.
Miloslav Mečíř
Miloslav Mečíř svoje rodné Bojnice i Slovensko preslávil na celom svete. V druhej polovici 80-tych rokov patril k absolútnej tenisovej špičke. Už pred olympijskými hrami v roku 1988 ho londýnsky Observer označil za najväčší svetový tenisový talent. Vyhral celkovo 11 turnajov na okruhu ATP, stál vo finále grandslamových podujatí US Open i Australian Open, vo Wimbledone a na Roland Garros sa dostal do semifinále. Vrcholom jeho kariéry bolo získanie olympijského titulu v kórejskom Soule v r. 1988. Pre zdravotné problémy musel začiatkom 90-tych rokov predčasne ukončiť svoju kariéru, ale od vzniku Slovenskej daviscupovej reprezentácie v roku 1994 sa stal jej nehrajúcim kapitánom. Ako tréner sa venuje slovenským špičkovým tenisovým hráčom. Jeho zverencom je i syn Miloš, ktorý už dnes patrí vo svojej kategórii k najlepším.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Miloslavovi Mečířovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu.
Juraj Payer
Juraj Payer sa narodil v starej bratislavskej lekárskej rodine. Po maturite absolvoval štúdium medicíny na Lekárskej fakulte UK. Už ako medik bol asistentom na Anatomickom ústave LF UK, kde pracoval aj po promócii v roku 1953. Špecializáciu z chirurgie získal v roku 1959 a o 4 roky neskôr špecializáciu z urológie. Juraj Payer je vedecký a klinický pracovník európskeho významu. Ako pedagóg i vedec publikoval sériu experimentálnych prác o hemodynamike pečene, o kompenzačnej hypertrofii poškodenej obličky, ktoré sú dodnes citované vo svetových učebniciach. Publikoval aj významné štúdie o problematike vrodených chýb urogenitálneho systému a o traumatizme obličiek u detí. Je zakladajúcim členom Európskej urologickej spoločnosti, členom Medzinárodnej a čestným členom Slovenskej i Českej urologickej spoločnosti. Založil a viac ako 10 rokov viedol Detské urologické oddelenie Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch, ktoré je jediné svojho druhu v strednej Európe.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Jurajovi Payerovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy.
Ján Slezák
Ján Slezák sa narodil v Bratislave, kde v roku 1963 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UK. Pracuje v oblasti experimentálnej kardiológie, funkčnej morfológie a fyziológie, kde dosiahol vynikajúce výsledky pri ischémii myokardu a pri adaptácii srdca na ischémiu a pri poškodení srdca voľnými kyslíkovými radikálmi. Mimoriadne výsledky dosiahol i v subcelulárnej lokalizácii enzýmov zapojených do signalizácie v bunke srdcového svalu. Ján Slezák sa zúčastňoval a dodnes zúčastňuje výskumov nielen u nás, ale i v zahraničí na Univerzite v Los Ageles, v New Yorku, v Kanade.
Je členom európskych i svetových spoločností i akadémií vied a nositeľom mnohých vyznamenaní. Pritom neustále, už 40 rokov, pracuje aj pedagogicky, na LF UK i na zahraničných univerzitách.
Píše publikácie, monografie, učebnice. Na medzinárodných konferenciách nielen prednáša, ale mnohé sám organizuje.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Jánovi Slezákovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Vojtech Zamarovský
Vyznamenanie prevezme syn Peter Zamarovský.
Vojtech Zamarovský sa narodil v Trenčíne, kde ho dotyk s históriou na Trenčianskom hrade výrazne ovplyvnil už v ranom detstve. Po maturite v roku 1938 začal študovať na Vysokej škole obchodnej v Prahe, no neskôr prestúpil na Právnickú fakultu v Bratislave. Po štúdiách úspešne pracoval v oblasti bankovníctva a vypracoval sa na odborníka finančnej a menovej politiky. Na začiatku 50-tych rokov ho vylúčili zo strany a musel si hľadať novú existenciu. Náhoda ho zaviedla do vydavateľstva, kde zúročil svoje znalosti piatich svetových jazykov. Okrem prekladov sa venoval vlastnej tvorbe. Jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom v slovenskom i českom jazyku. Je unikátne, že z jeho diel dodnes čerpá školský vzdelávací systém v Grécku. Jeho kniha Bohovia a hrdinovia antických bájí vyšla dokonca v gréčtine. V jeho dielach sa suchopárne fakty stávajú pútavou históriou. Za svoju literárnu i televíznu tvorbu získal mnoho ocenení. Po dlhoročnom úsilí sa pred piatimi rokmi podarilo založiť v Trenčíne Múzeum antiky Vojtecha Zamarovského. Žil v Souticiach pri Prahe, kde 26. júla tohto roka zomrel.
Prezident SR udeľuje Vojtechovi Zamarovskému Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – in memoriam - za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj kultúry a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Jozef Bob
Jozef Bob pochádza z Tekovskej Novej Vsi. Po absolvovaní Filozofickej fakulty UK pôsobil v týždenníku Kultúrny život na literárnom oddelení, pôsobil tiež v Slovenskej televízii. Tieto posty však v roku 1969 musel nedobrovoľne opustiť. Neskôr sa zamestnal v Ústave zdravotnej výchovy a od roku 1995 v Národnom literárnom centre a v Dome slov. literatúry. Jozef Bob je literárnym vedcom, spisovateľom, filmovým a televíznym scenáristom. V literárnej činnosti sa viac venoval historickej problematike a kritike medzivojnovej i súčasnej tvorby. Najväčšie úspechy získal ako televízny a filmový scenárista. Začínal televíznymi filmami podľa Mila Urbana Smrť Pavla Duchaja, podľa Františka Hečka Červené víno, podľa Vladimíra Mináča Smrť chodí po horách. Potom nastúpili úspešné vlastné televízne scenáre zo života Jána Kollára, Andreja Sládkoviča a Ľudovíta Štúra. Tieto diela vyšli aj knižne pod názvom Ľúbostné siluety. Najnovšou knihou je jeho Čas kniežat veľkomoravských, v ktorej sa dotýka najslávnejšieho obdobia starých Slovákov v dejinách strednej Európy.
Prezident SR udeľuje Jozefovi Bobovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti kultúry.
Milan Dado
Milan Dado pochádza z Krupiny. Už počas stredoškolských štúdií si vybral na škole spojovacej techniky odbor rádiokomunikácie. Vysokoškolské štúdium na Strojníckej a elektrotechnickej fakulte v Žiline zameral na technickú prevádzku telekomunikácií a po skončení štúdia zostal pracovať na fakulte ako asistent. Dnes je Milan Dado významnou vedeckou a pedagogickou osobnosťou. Je medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti telekomunikácií, komunikačných sietí a systémov a informačných technológií. Úspešne sa prezentuje v domácich i zahraničných projektoch. Ako autor i spoluautor publikoval učebnice, skriptá a monografiu, vydanú v zahraničí. Je členom medzinárodných vedeckých a odborných výborov, komisií a spoločností. Je prorektorom Žilinskej univerzity pre rozvoj.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Milanovi Dadovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a techniky a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena SR v zahraničí .
Božena Fuková
Božena Fuková vyštudovala v Bratislave Vysokú školu ekonomickú a ako dvadsaťdeväťročná bola zvolená za poslankyňu do Národného zhromaždenia. Od januára 1967 pracovala v Prahe v Inštitúte riadenia na realizácii Šikových ekonomických reforiem. Bola jednou z protagonistiek Pražskej jari. V októbri 1968 hlasovala proti Dohode o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk v Československu. Preto bola zbavená mandátu a prepustená z Inštitútu. Ďalšie roky pôsobila ako účtovníčka a referentka. Za celé obdobie normalizácie svoj postoj neodvolala napriek vyvíjaným tlakom. V januári 1990 bola Božena Fuková kooptovaná do federálneho parlamentu a v marci sa stala členkou komisie, ktorá dozerala na odchod sovietskych vojsk z Československa.
Prezident SR udeľuje Božene Fukovej Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadny spôsob zásluh o demokraciu a ľudské práva.
Dominik Hrbatý - nezúčastní sa.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Dominikovi Hrbatému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu.
Ivan Klačanský
Ivan Klačanský sa narodil v Čadci. Pochádza z učiteľskej rodiny a podľa otcovho pracoviska žili v Čadci, v Skalici a v Bratislave, kde v roku 1942 zmaturoval a začal študovať na Lekárskej fakulte UK. Po jej skončení pracoval od roku 1948 plných 42 rokov na oddelení ORL Detskej fakultnej nemocnice. Zaviedol endoskopiu bronchov u novorodencov a zostrojil novorodenecký bronchoskop, zaviedol chirurgické rekonštrukčné výkony u detí s vývojovými chybami ucha, ako prvý v Československu zaviedol liečbu bradavičnosti hrtana u detí a v roku 1986 založil prvú a jedinú Detskú kliniku ORL na Slovensku. Profesor Hruškovič ho nazval Legendou detskej otolaringológie. Publikoval 115 odborných a vedeckopopulárnych prác, ale aj viacero monografií a učebníc. Prednášal na domácich i zahraničných ORL fórach. Je čestným členom mnohých našich i zahraničných ORL spoločností.
Prezident SR udeľuje Ivanovi Klačanskému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja medicíny.
Július Krempaský
Július Krempaský sa narodil v Krížovej Vsi. V rodnej obci vychodil ľudovú školu a po maturite na Kežmarskom gymnáziu v roku 1949 sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu UK v študijnom odbore fyzika. Štúdium ukončil v roku 1953, ale už počas štúdií pracoval ako asistent na katedre fyziky na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej. Tomuto pracovisku zostal verný po celú svoju profesionálnu pedagogickú kariéru. Ovplyvnil budovanie a formovanie vedy a nepriamo aj elektrotechnického priemyslu na Slovensku. Uvedomuje si dôležitosť priamych aplikácií vedeckovýskumných výsledkov v praxi. Je spoluautorom šiestich patentov. Je neúnavný propagátor vedy a jej uplatnenia v živote. Je známy aj v oblasti ochrany ľudských práv.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Júliusovi Krempaskému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva.
Karol Kučera
Karol Kučera sa narodil v Bratislave. Od roku 1994 reprezentoval 11 rokov Slovensko. V septembri 1998 postúpil v rebríčku najvyššie v kariére na šieste miesto. Do prvej svetovej desiatky sa dostali iba dvaja Slováci - Kučera napodobnil svojho trénera Miloslava Mečířa. Vyhral 6 turnajov ATP v dvojhre a v ďalších šiestich bol vo finále. V štvorhre bol na štyroch podujatiach vo finále. S Karinou Habšudovou vyhral v roku 1998 Hopmanov pohár a bol členom slovenského tímu, ktorý získal trofej na Svetovom pohári družstiev v roku 2000. V Davisom pohári reprezentuje od vstupu Slovenska do súťaže v roku 1994, z našich reprezentantov odohral najviac zápasov 51, z nich 33 víťazných. Otec dcéry Kristíny ukončil tenisovú kariéru vlani a raketu vymenil za gitaru.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Karolovi Kučerovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu.
Imrich Okenka
Imrich Okenka po maturite v rodnom meste Hurbanove absolvoval Elektrotechnickú fakultu Českého vysokého učení technického v Prahe. V roku 1979 ukončil ašpirantúru v Maďarskej akadémii vied v Budapešti a o rok neskôr získal doktorát na Poľnohospodárskej univerzite v Debrecíne. Absolvoval študijné pobyty v mnohých krajinách Európy, Ázie i v USA. Bol riaditeľom Ústavu výpočtovej techniky Vysokej školy poľnohospodárskej, vedúcim katedry informatiky, neskôr dekanom fakulty a od roku 1999 stojí na čele univerzity ako jej rektor. Jeho vedecko-výskumné práce sú orientované na modelovanie závlahových systémov a ich počítačovú simuláciu, budovanie informačných systémov v poľnohospodárstve a pod. Výsledky svojej práce publikuje doma i v zahraničí.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Imrichovi Okenkovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva.
Ján Podolák
Ján Podolák pôsobil na Filozofickej fakulte UK od roku 1966. S jeho osobou sa spája vytvorenie samostatnej Katedry etnografie a folkloristiky. Inicioval aj vznik Kabinetu etnológie, ktorý ako prioritnú tému riešil problémy slovanského národopisu a otázky výskumu kultúry a spôsobu života národnostných menšín na Slovensku. Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa zameriaval na výskum pastierstva v oblasti Karpát a Balkánu, no venoval sa i problematike tradičných foriem poľnohospodárstva, slavistickým štúdiám, dejinám vedy. Založil tradíciu medzinárodných vedeckých a výskumných seminárov SEMINARIUM ETHNOLOGIKUM. Ján Podolák patrí medzi popredné osobnosti etnologickej vedy na Slovensku aj v európskom kontexte. Stal sa spoluzakladateľom Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave, kde tiež založil katedru etnológie.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Jánovi Podolákovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva.
Soňa Valentová – Hasprová
Soňa Valentová pochádza z Trnavy. Je dlhoročnou členkou SND a poprednou predstaviteľkou úspešnej slovenskej hereckej generácie. Počas 35 divadelných sezón stvárnila na doskách SND viac ako 80 veľkých postáv, nakrútila 15 celovečerných filmov, 150 televíznych filmov a inscenácií. V detstve sa venovala hre na klavír a baletu. Štúdium herectva na VŠMU skončila v roku 1967 a hneď bola angažovaná do činohry SND, kde hrala najmä klasický repertoár Zločin a Trest, Sofokles, Antigona, Ženský zákon. Ďalším častým účinkovaním boli inscenácie bratislavského TV štúdia: Záhradníkov pes, Katarína, Chrobák v hlave, Manželstvo na cimpr campr.
Nezabudnuteľné boli jej úlohy vo filmoch – Perinbaba, Mozartova cesta do Prahy, Requiem pro panenku. Na Novej scéne účinkovala v muzikáloch - Pokrvní bratia, Kabaret a nezabudnuteľná Smrť v Na skle maľované. Je známa i vďaka rádiu a dabingu.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Soni Valentovej - Hasprovej Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry.
Michal Mertiňák nezúčastní sa
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Michalovi Mertiňákovi Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu.
Ján Riapoš
Ján Riapoš sa narodil v Heľpe na Horehroní. Po ťažkej autonehode v roku 1993 zostal na vozíčku a začal sa venovať stolnému tenisu. Stal sa i funkcionárom v športe zdravotne postihnutých. V roku 2002 bol zvolený za predsedu Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov a o rok neskôr sa stal predsedom Slovenského paralympijského výboru. Je členom mnohých športových komisií a rád.
V septembri 2004 na paralympijských hrách v Aténach vyhral zlatú medailu v dvojhre a striebro v tímovej súťaži. Ján Riapoš študuje v III. ročníku na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave.
Okrem športu, štúdia a funkcionárskej práce sa aktívne venuje osvete, najmä prostredníctvom Národného rehabilitačného centra v Kováčovej a pomáha postihnutým občanom zaradiť sa do života.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje Jánovi Riapošovi Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu zdravotne postihnutých.
