Bratislava 1. septembra (TASR) - Nie všetky zmeny ústavy, ktoré boli prijaté v poslednom volebnom období jej prospeli a niektoré ustanovenia si navzájom protirečia. Pre TASR to povedal ústavný právnik Ladislav Orosz.
Na otázku, či je Ústava SR skôr ustálený dokument, alebo dokument vo vývoji, uviedol, že ústavodarná aktivita parlamentu naznačuje skôr druhej variante. "Len v poslednom volebnom období bola ústava menená päťkrát," ilustroval svoj názor. Podľa Orosza však stále spĺňa nároky na základný zákon štátu.
Skôr, ako by sa nový parlament pustil do odstraňovania nekompatibilít v ústave, však odporúča urobiť jej komplexnú odbornú analýzu. Ako príklady problematických zmien uviedol Orosz schválenie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. "Ešte väčšie otázniky vzbudzuje ústavný zákon o zriadení výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu," dodal.
Podľa ústavného právnika Petra Kresáka bolo problematické napríklad zúženie poslaneckej imunity ústavným zákonom, ktoré je však podľa neho de facto rozšírením. "Minimálne dve-tri z posledných zmien nie sú celkom štandardné, ale sú výsledkom politickej vôle. Napriek tomu systém funguje v podstate dobre," uviedol Kresák. Nedoriešené sú podľa neho aj otázky priamej demokracie, napríklad dôsledky referenda. Za silnú stránku základného zákona považuje rozšírené právomoci ústavného súdu, ktoré zvýšili šancu občanov domôcť sa svojich práv.
Člen ústavnoprávneho výboru NR SR Gábor Gál (SMK) je zástancom stabilnej ústavy, ktorá sa nemení "každý rok", čo však podľa neho terajšia ústava nespĺňa. Namiesto úprav dnešnej ústavy by Gál privítal skôr prijatie novej. "Ušili sme kabát, na ktorý sme však postupne prišívali ďalšie a ďalšie vrecká," konštatoval. Nová ústava podľa neho jednoduchšie uchopí zmeny, ktorými Slovensko za posledné roky prešlo, ako napríklad priama voľba prezidenta, členstvo v EÚ a z toho vyplývajúce záväzky a aj množstvo ústavných zákonov, ktoré text terajšej ústavy skresľujú.
