BRATISLAVA 1. septembra (SITA) - Členovia Rady Slovenskej televízie (STV), ktorí sa rozhodnú kandidovať za šéfa STV, sa nebudú môcť zúčastniť na voľbe ako členovia rady. Zhodla sa na tom Rada STV, ktorá si nechala k tejto veci vypracovať posudok ústavného právnika Radoslava Procházku. Jeho odporúčania rada zapracovala do svojho rokovacieho poriadku na augustom rokovaní a schválila ich. Ako uviedol predseda Rady STV Miroslav Kollár pre médiá, rokovací poriadok rady doplnili o nové body, ktoré stanovujú, že ak člen rady kandiduje nesmie sa zúčastňovať práce rady, ktorá súvisí s voľbou generálneho riaditeľa, nesmie sa oboznamovať s projektmi a je povinný najneskôr na výzvu predsedajúceho pred otváraním obálok oznámiť, že kandiduje. "Pokiaľ to neurobí a bude sa zúčastňovať na otváraní obálok, tak to automaticky znamená späťvzatie jeho kandidatúry. Pozerá sa naňho ako keby nekandidoval," konštatoval Kollár. Ak však člen rady neuspeje v prvom kole voľby generálneho riaditeľa STV, alebo uspeje v prvom kole, ale účasti v druhom kole sa vzdá, tak na druhom kole voľby sa zúčastňuje už ako riadny člen rady - je na opätovnom vypočutí kandidátov a hlasuje o nich.
Členom Rady STV ako aj Dozornej komisie STV navrhuje zákaz možnosti kandidovať za šéfa STV aj novela zákona o STV, ktorú do parlamentu predložil poslanec za stranu Smer-SD Dušan Jarjabek. Rovnako to Jarjabek navrhuje aj návrhu novely zákona o SRo. Ak by člen rady alebo dozornej komisie kandidovať chcel, musel by sa vzdať funkcie. Na tento zákaz prístupu k funkcii šéfa STV však majú právnici rôzne názory. Pripúšťa to aj Kollár, no zároveň dodáva, že nie je ústavný právnik a teda to nevie vyhodnotiť. Ak by sa podľa predsedu rady Kolára ukázalo, že zákaz kandidatúry pre členov Rady STV a Dozornej komisie STV na generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie je v súlade s ústavou, nebude s tým mať problém. Kollár zároveň poukazuje na podobný prípad, ktorý sa riešil počas volieb predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Súdnou radou SR, keď sudca Štefan Harabin "ako člen Súdnej rady aj kandidoval, dokonca aj za seba hlasoval".
Napríklad v nedávnej voľbe šéfa Slovenského rozhlasu (SRo), ktorá sa v apríli skončila až po siedmich mesiacoch, kandidoval aj vtedajší predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin. Na hlasovaní o svojej osobe a projekte sa však nezúčastňoval a rada tak rozhodovala len 14 hlasmi z 15.
