ŽILINA 5. septembra (SITA) - Výstavba európskej diaľnice a rýchlostných komunikácií medzi mestami Martin - Žilina - Čadca - Třinec - Nošovice - Ostrava by sa mala urýchliť. Zhodli sa na tom dnes v Žiline predstavitelia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory - regionálnej komory Žilina, Krajskej hospodárskej komory Moravskosliezskeho kraja, Združenia pre rozvoj Moravskosliezskeho kraja a Slovensko-kórejského hospodárskeho výboru pri podpise deklarácie k prioritám výstavby uvedenej trasy. Ako na tlačovej besede informoval riaditeľ žilinskej Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Ján Mišura, deklarácia je určená ministerstvám dopravy, hospodárstva, vládam ČR a SR a Európskej komisii. Po začatí plnej výroby v spoločnostiach Kia Motors Slovakia a Hyundai Motor Manufacturing Czech sa zaťažia cesty o 300 kamiónov denne v oboch smeroch a nastane neúnosná dopravná situácia. Najhoršou časťou na trase je úsek Svrčinovec - Čadca, kde nie je vypracovaná projektová dokumentácia, nie sú vykúpené pozemky a hrozí vytvorenie dopravného lievika .
"Určite vyvoláme cez naše vládne orgány tlak na slovenskú stranu, aby riešila tento úsek súčasne s našimi úsekmi, pretože na celom dopravnom reťazci bude najužšie miesto limitovať plynulosť celej dopravy," doplnil predseda Krajskej hospodárskej komory Moravskosliezskeho kraja Pavel Bartoš. Ako ďalej uviedol Mišura, podľa programového vyhlásenia vlády by sa mala diaľnica na slovenskej strane dokončiť v roku 2010. "Na rokovaniach dostávame neoficiálne informácie, že to bude najskôr v roku 2014. S tým nesúhlasia české ani slovenské obchodné komory, ani Kia, Hyundai a subdodávatelia“, konštatoval. Nemôže sa podľa neho odkladať ani začatie výstavby tunela Višňové - Dubná Skala medzi Žilinou a Martinom.
Ak nebude dobudovaná cestná infraštruktúra, možno podľa Mariána Hradňanského z oddelenia dopravy a colnej deklarácie Kia Motors Slovakia, s. r. o. očakávať problémy s dodávkami do prevádzok. "V prípade, že budú omeškania, nebudeme môcť plniť náš výrobný program, ktorý je 300-tisíc kusov vozidiel v roku 2010," doplnil.
Podniky, ktoré združuje SOPK a zahraniční investori nie sú podľa Mišuru povinní prispievať na túto diaľnicu, pretože podnikatelia platia dane do EÚ aj do slovenského rozpočtu. "Nemajú morálnu povinnosť znova prispievať na diaľnice. Na to je rozpočet," konštatoval. Ide podľa neho o európske koridory E75, E50, ktoré EÚ môže na žiadosť SR financovať nenávratným grantom z Kohézneho fondu. "Závisí len od SR, či tento úsek od českej hranice po Martin aj s tunelom a R3 na Kremnicu zaradí do Kohézneho fondu", doplnil Mišura.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.
mt;lc su
