Slota chce pre Mojš meniť podmienky referenda

BRATISLAVA - Primátor Žiliny a šéf SNS Ján Slota chce v parlamente presadiť, aby sa referendum stalo platné aj pri nižšej účasti voličov, ako je to teraz. Dnes sa na ňom musí zúčastniť aspoň polovica oprávnených voličov.

Slota chce hranicu znížiť, aby dosiahol pripojenie obce Mojš k Žiline. V katastre Mojša stojí časť automobilky Kia a žilinské mestské zastupiteľstvo pred pár dňami pripojenie neďalekej obce schválilo.

Zlúčenie musia ešte odobriť obyvatelia oboch obcí. Slota má obavy, že na referendum v 85-tisícovej Žiline nepríde dosť ľudí na to, aby bolo referendum platné.

"Myslím si, že jedna štvrtina z celkového počtu voličov by bola dostačujúca," povedal Slota pre agentúru SITA. Vyššiu účasť chce zabezpečiť aj tým, že referendum bude v rovnaký deň ako decembrové komunálne voľby.

Na zníženie kvóra by podľa ústavného právnika Radoslava Procházku stačilo novelizovať zákon o obecnom zriadení. Nepovažuje to však za dobrý nápad. "Výsledky referenda sú záväzné a záväznosť by mala pochádzať od väčšiny, ktorej sa rozhodnutie týka," myslí si.

Podobný názor má aj odborník na decentralizáciu Viktor Nižňanský, podľa ktorého by sa zákon nemal pre jeden konkrétny prípad účelovo meniť. "Skôr treba presvedčiť ľudí o výhodnosti riešenia a dostať ich k urnám, ako znižovať kvórum," myslí si.

Právnik Milan Galanda však upozorňuje, že pri súčasnom modeli je "zväčšovanie veľkých miest prakticky nevykonateľné".

V roku 1996 chceli k Bratislave pripojiť svoju obec obyvatelia Marianky, hlasovanie Bratislavčanov o zlúčení by však vyšlo na 5 miliónov korún. Bratislavskí poslanci napokon konanie referenda neschválili, lebo 50 percent voličov sa nezúčastnilo ani na predchádzajúcich komunálnych voľbách.

Tento problém priznáva aj Marián Minarovič z Únie miest Slovenska. "V prípade veľkých miest je to naozaj problém, v referendách sa väčšinou rozhoduje o takých závažných otázkach, že by sa na nich mala zúčastniť väčšina," myslí si. Inak by podľa neho mohlo dochádzať k zneužitiu referenda. "Najmä v menších obciach by relatívne malá skupina ľudí mohla rozhodnúť proti neaktívnej väčšine, ktorá by potom ostala zaskočená," hovorí.

Koľko miestnych referend sa na Slovensku dosiaľ konalo, je ťažko zistiť, lebo ministerstvo vnútra registruje iba úspešné referendá o spájaní alebo rozdeľovaní obcí.

Miestne referendá sa najčastejšie týkajú dôvery starostom. Týmto spôsobom v minulosti odvolali napríklad starostov obcí Čavoj, Diviacka Nová Ves, Lipovec alebo Daňová.